Avignon – Francúzsky Vatikán

Francúzske Provence ukrýva veľa krásnych miest – je to kraj nekonečných viníc, levanduľových polí, vápencových pohorí, malebných dediniek a nádherných starobylých miest. Jedným z nich je aj Avignon ležiaci na brehu rieky Rhôny, ktorý je obohnaný hradbami. Pri jeho návšteve môžete obdivovať nielen slávny most, ale aj veľa ďalších pamiatok.

Juhofrancúzsky Avignon je so svojimi takmer 100 tisíc obyvateľmi najväčším mestom v oblasti Vaucluse. K osídleniu oblasti došlo už v staroveku, o čom svedčia mnohé archeologické nálezy. Samotné mesto potom bolo založené Rimanmi a stalo sa centrom provincie Gallia Narbonensis. Po páde Rímskej ríše bol Avignon dobytý rôznymi vládcami a nakoniec bol pripojený k vojvodstvu burgundskému. Medzi rokmi 1309 – 1376 bolo mesto sídlom pápežov, ktorí boli donútení opustiť Rím. Svoje útočisko v ňom našli aj tzv. vzdoropápežovia, teda pápežovia, ktorí vykonávali úrad rímskeho biskupa nelegálne, pretože ich voľba nezodpovedala riadnym kánonickým pravidlám, prípadne bola dodatočne vyhlásená za nelegálnu. Celkom v Avignone sídlilo sedem pápežov a päť vzdoropápežov.

Avignon sa tak v 14. storočí stal Vatikánom severu

– sídlil v ňom pápež Klement V., Jan XXII. aj Benedikt XII. Na pápežskom dvore sa konali slávnosti, rozkvitalo umenie aj kultúra a všetko bolo v súlade s vysokým úradom. Do mesta sa schádzali diplomati, pútnici, cirkevní hodnostári aj dvorania. Svoju mladosť tu strávil aj slávny básnik Francesco Petrarca (1304 – 1374). Pápežovi Benediktovi XII. však najviac poslúžil slávny sienský maliar Simone Martini (1284 – 1344), ktorý spoločne so svojím asistentom Matteom Giovanettim vyzdobil miestny palác i katedrálu elegantnými freskami v novom nevšednom štýle, ktorému sa neskôr začalo hovoriť medzinárodná gotika. V roku 1376 sa pápež Gregor XI. rozhodol vrátiť do Ríma a tak si Avignon zvolil pápeža vlastného – vzniklo tak pápežské schizma (situácie, keď úrad pápeža zastáva viac pápežov), ktoré až do roku 1417 úplne rozdeľovalo kresťanský svet.

Roku 1721 bolo mesto zasiahnuté morovou epidémiou, ktorá mala za následok smrť osemnástich tisíc ľudí, čo bola vtedy približne štvrtina populácie. Až do 14. septembra roku 1791 patril Avignon cirkvi, potom bol anektovaný novovzniknutou Francúzskou republikou. V súčasnosti je Avignon príjemným a elegantným mestom, ktoré je pretkané spleťou stredovekých uličiek. Je tiež významným univerzitným mestom a vyhľadávaným turistickým cieľom lákajúcim nielen na svoje pamiatky, ale aj na malebné kaviarne, obchodíky aj dianie v uliciach. Najnavštevovanejší je počas júlového divadelného festivalu, keď sa do neho zídu umelci najrôznejšieho zamerania – herci, mímovia, cirkusanti a mnoho ďalších. Historické centrum Avignonu bolo v roku 1995 zapísané na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Z dôvodu obrany pred nepriateľmi bolo mesto v 14. storočí obohnané hradbami, ďalšiu obrannú funkciu mala tiež rieka Rhôna. Do mesta dnes väčšina návštevníkov vstupuje bránou Porte de la République, pri ktorej začína ulica Cours Jean Jaures. Tá sa tiahne až na rušné námestie Place de l’Horloge, kde sa však mení na ulicu známu ako Rue de la République. Námestie, ktoré zdobí taktiež kolotoč z obdobia tzv. krásnej doby – „belle époque“ (1890 – 1914), je považované za srdce celého Avignonu. Jednou z najkrajších budov je divadlo Opéra-Théâtre z roku 1847, v ktorej sa počas roka konajú početné divadelné i operné predstavenia.

Place Crillon v Avignone v rámci mestských hradieb. Krásne a pekné miesto pre vstup do mesta!

Najznámejšou pamiatkou Avignonu je úžasný pápežský palác Palais des Papes, ktorý je jednak kamennou pevnosťou, ale aj výstavnou pápežskou rezidenciou. V minulosti býval vybavený množstvom nábytku a umeleckých diel, ako sú sochy, obrazy, tapisérie alebo strieborný riad. Dnes už si však len ťažko dokážeme predstaviť, akým luxusom sa vtedajší pápežovia obklopovali. Pápežský palác tvoria v skutočnosti dva paláce – Palais Vieux (Starý palác), ktorý nechal postaviť pápež Benedikt XII. a gotický Palais Nouveau (Nový palác), ktorý je dielom Benediktovho nástupcu, pápeža Klementa VI. Paláce sú vzájomne prepojené Cour d’Honneur (Nádvorie cti), kde sa už od roku 1947 každoročne koná Avignonský divadelný festival.

Z nádvoria sa dostanete do obrovského sálu Grande Trésorerie (Veľká pokladnica), v ktorej v minulosti sídlila pápežská komora, ktorá mala na starosť pápežove finančné záležitosti, razenie pápežských mincí a zhromažďovanie daní pochádzajúcich z celého kresťanského sveta. Po schodoch vyjdete do Salle de Jesús (Ježišov sál), kde je k videniu už trochu vyblednutý monogram IHS, ktorý je latinskou skratkou „Iesus, Hominum Salvator“, čo znamená „Ježiš, Spasiteľ ľudstva“. Sála bola predtým vestibulom, skrz ktorý sa vchádzalo do krídla s pápežovými súkromnými komnatami. Pri prehliadke môžete pokračovať do komnaty pápežovho komorníka (druhého najvyššieho cirkevného hodnostára) Chambre du Camérier, kde boli pod podlahou objavené tajné skrýše a v nich uložené cenné dokumenty.

V pápežskej sakristii Revestiaire Pontificial je možné si pozrieť pozlátené dekorácie, vrátane cherubov a erbov. Dlhú a tmavú prijímaciu sálu Salle du Consistoire zdobia vysoké úzke okná. Práve tu zasadal súdny tribunál, konali sa tu audiencie, počas ktorých pápež prijímal hostí, veľvyslancov a panovníkov a spoločne riešili potrebné záležitosti. Za návštevu určite stojí tiež kaplnka sv. Jana – Chapelle de St. Jean, ktorá je bohato zdobená Giovanettiho freskami z rokov 1346 – 1348, na ktorých sú vyobrazené scény zo života sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Evanjelistu. Z krížovej chodby Benedikta XII. sa návštevníci môžu vydať do veľkej sály Grand Tinel, v ktorej sa konali slávnostné bankety. Nazrieť sa dá aj do hornej kuchyne Grand Cuisine. V kaplnke Chapelle St. Martial visia nádherné nástenné obrazy, ktoré v rokoch 1344 – 1346 namaľoval opäť Giovanetti. V pápežskom paláci je ďalej k videniu pápežská pracovňa, prepychová spálňa a komnaty vyzdobené tapisériami, v ktorých sa pápež stretával s kardinálmi k tajným poradám.

V novom paláci Klementa VI. sa nachádza krásny Jelení sál – Chambre du Cerf, ktorý pápež využíval ako pracovňu a spálňu. Na stenách sú k videniu fresky zobrazujúce hon na jeleňa. V severnej sakristii Sacristia du Nord sa pápež obliekal do svojich rúch a odtiaľ potom prechádzal na obrady do susednej Veľkej kaplnky. Ide o nádherný presvetlený priestor ohromujúcich rozmerov (52 x 15 x 20 metrov). Kaplnka bola vyzdobená freskami z 16. a 17. storočia, dodnes sa ich však príliš nezachovalo. Kardináli sa prezliekali v susednej sakristii Revestiarie des Cardinaux. Kto by sa chcel pokochať výhľadom na Avignon a jeho široké okolie, môže sa vydať na Terrasse des Grands Dignitaires (Terasa vysokých hodnostárov).

Z loggie, odkiaľ sa naskytá výhľad na Cour d’Honneur (Nádvorie cti), dával pápež trojaké požehnanie ľuďom stojacim pod ním. Navštíviť môžete tiež veľkú audienčnú sieň Grande Audience. Ide o dvojloďovú sálu, kde sa schádzal Najvyšší súd Apoštolskej signatúry a ktorý bol bohato vyzdobený Giovanettiho freskami prorokov. Prehliadku pápežského paláca je možné ukončiť v malej audienčná sieni Petite Audience. Kúsok od nej je miestnosť, kde sa koštujú pápežské vína a tiež obchodík so suvenírmi.

Významnou pamiatkou stojacou v susedstve pápežského paláca je katedrála Cathédrale Notre-Dame des Doms z 12. storočia. Postavená bola na základoch ranokresťanskej baziliky a od doby svojho vzniku bola už mnohokrát prestavovaná. Vnútri katedrály sú k videniu okázalé hrobky niektorých vzdoropápežov. Zaujímavá je tiež zlatá socha Panny Márie z 19. storočia umiestnená na vrcholku veže. Na námestí Place du Palais stojí palác z rokov 1318 – 1320, v ktorom dnes sídli Musée du Petit Palais, vystavujúci zbierky obrazov Avignonskej školy a talianske obrazy z 13. – 16. storočia. Medzi najvýznamnejšie diela, ktorá sa tu nachádzajú, patrí „Panna Mária s dieťaťom s dvomi svätcami a dvomi mecenášmi“ (1450 – 1455) od Enguerranda Quartona, jedného zo zakladateľov Avignonskej školy, potom tiež „Panna Mária oslávená“ (1310) pochádzajúca od neznámeho talianskeho majstra, „Panna Mária, Matka milosrdenstva“ od Pietra Domenica da Montepulciano a vznešená „Panna Mária s dieťaťom“ od Botticelliho. V blízkosti múzea sa rozprestiera verejný park Jardin du Rocher des Doms z 19. storočia, ktorý je vyzdobený fontánami, sochami, nájdete tu aj rybníček s labuťami či jaskyne v skale.

Avignonský most Pont Saitn-Benezet

Za symbol Avignonu je považovaný slávny Avignonský most Pont Saitn-Benezet klenúci sa štyrmi zachovanými oblúkmi do polovice rieky Rhôny. Nikto nevie, kto most postavil, ale traduje sa, že jeho zakladateľom bol mladý pastier, ktorý sa volal Benezet. Fakt, že most stojí dodnes je považovaný za zázrak, pretože bol postavený v rokoch 1177 – 1185. V roku 1226 bol pri obliehaní mesta zničený, ale následne bol postavený znova, niekoľkokrát ho tiež poškodili povodne, ale vždy bol znovu opravený. Roku 1660 však polovicu mosta nadobro odniesla rieka, preto sa do dnešných dní podarilo zachovať len štyri mostné oblúky z celkových dvadsiatich dvoch. Súčasťou mosta je tiež kaplnka sv. Mikuláša, v ktorej bolo uložené Benézetovo telo. To však bolo v roku 1669 prenesené do Avignonskej katedrály a roku 1854 do celestýnského kostola Saint Didier.

O slávnom Avignonskom moste sa spieva
aj v jednej z najznámejších francúzskych pesničiek „Sur le pont d’Avignon“
… možno ju tiež poznáte.