Chateau de Chillon – najznámejší hrad Švajčiarska

Hrad Chillon alebo tiež Château de Chillon, ako hovoria miestni obyvatelia, stojí na malom ostrovčeku pri brehu Ženevského jazera. Patrí k najnavštevovanejším miestam Švajčiarska a je vyhľadávaným turistickým cieľom. Dnes najzachovalejšiu stredovekú pevnosť v Európe si nechali postaviť na skalnatom brale nad jazerom savojskí grófi.

Hrad Château de Chillon ležiaci pri kozmopolitnom Montreux patrí k najpozoruhodnejším pamiatkam v krajine. Chillon sa pre svoju strategicky výhodnú polohu stal dôležitým miestom na obchodnej ceste do Talianska, pretože ten, kto mal hrad v držbe, ovládal cestu okolo Ženevského jazera a mal právo vyberať mýto. Hradný areál stojí na oválnom vápencovom výbežku do jazera. Stavba stredovekého hradu sa začala v 11. storočí a v priebehu času bola mohutná pevnosť niekoľkokrát prestavaná a rozšírená. Oválny pôdorys opevnenia tvoria mohutné hradby a systém polkruhových veží a rad ďalších veží a vežičiek, z ktorých najviac vyčnieva hlavná stredová veža Bergfried pochádzajúca z 12. storočia. Mohutné bašty tohto hradu chránia ďalšie obytné a hospodárske budovy.

Erby savojských kniežat zdobia steny erbovej siene, ktorej drevený kazetový strop podopierajú pôvodné dubové stĺpy z 13. storočia. Celému sálu dominuje krb, ktorý je tiež nainštalovaný vo všetkých významných komnatách hradu, ku ktorým patrí napríklad bývalá hodovná miestnosť Aula Nova. Výzdobu tejto komnaty tvoria bohato vyrezávané truhlice a stoličky, cínové riady, ale predovšetkým zbrane a brnenia rytierov. Goticko-románska hradná kaplnka, ktorá vznikla v 13. storočí, je zasvätená svätému Jurajovi. Objekt bol dôkladne zrekonštruovaný v závere minulého storočia.

Stredoveký hrad Chillon mnohokrát v priebehu storočí inšpiroval rad básnikov a spisovateľov. Interiér nejednej tunajšej komnaty sa objavili v dielach Alexandra Dumasa, Victora Huga aj J. W. Goetheho. Nesmrteľnú slávu však Chillonu zaistili najmä dvaja autori. Román Nová Heloise, ktorého autorom je Jean Jacques Rousseau, sa odohráva práve v týchto miestach. Baladu Väzeň chillonský zložil Byron pri svojom pobyte v Lausanne v roku 1816. Lord Byron opísal osudy priora ženevského kláštora Françoise de Bonivarda z 16. storočia, ktorý tu bol šesť rokov väznený a prikovaný k stĺpu v podzemnej miestnosti, ktorú je dnes možné si pozrieť.

V súčasnej dobe je možné v hradnom areáli navštíviť vežu, nádvorie žalára a hradné interiéry vybavené dobovým nábytkom zbraňami a riadom. V komplexe hradu sú tiež k videniu jeho 4 modely, ktoré mapujú rôzne etapy stavebných úprav.

Pohyb po hradnom areáli je voľne prístupný a nie je časovo obmedzený, len s odporúčaním návštevnej trasy.