V severovýchodnej Afrike sa na území o rozlohe viac ako milión kilometrov štvorcových rozkladá Egypt – jedna z najľudnatejších krajín kontinentu. Egyptská arabská republika zaujíma tiež Sinajský polostrov, ktorý je jedinou časťou tejto krajiny, ktorá patrí ku kontinentu ázijskému. Zo severu je Egypt ohraničený Stredozemným morom, na východe Červeným morom a z juhu a západu ho obklopujú ďalšie africké krajiny, konkrétne Sudán a Líbya. V oblasti Sinajského polostrova susedí ešte s Izraelom.

Egypt dnes priťahuje návštevníkov na tisícročnú históriu, úžasné pamiatky, životodarný Níl, kvalitné prímorské letoviská aj priezračné vody svojich morí. Počty turistov, ktorí sa za poznaním Egypta vydávajú, každoročne stúpajú. Najmä kvôli starovekým pamiatkam sa stal svetovo preslávenou destináciou, ktorú navštevujú milióny turistov. Tými najvýznamnejšími sú bezpochyby pyramídy a Sfinga v Gíze, chrámový komplex v Karnaku a Luxore či chrám v Abú Simbel. Za návštevu stojí tiež hlavné mesto Káhira, ktoré opatruje rad významných islamských, ale aj kresťanských pamiatok a nájdete v ňom jedinečné a skvele vybavené múzeum.

Dosť bolo všeobecných informácií a teraz je navhodnejší čas bližšie sa pozrieť na tie najnavštevovanejšie egyptské lokality.

Abú Simbel

Nubijský chrám Abú Simbel môžeme nájsť iba 40km od sudánskych hraníc, kde v minulosti označoval hranice egyptského impéria. Chrám Abú Simbel, ktorý nechal postaviť jeden z najmocnejších faraónov Ramesse II. je hneď po pyramídach a sfinge najslávnejším egyptským monumentom. Je zasvätený trom egyptským bohom a nájdeme ho na západnom brehu Nílu, kde bol vytesaný v horskom úbočí.

Akonáhle však skončilo obdobie zlatého veku faraónov, prestal sa chrám Abú Simbel udržiavať, chátral a postupne zmizol pod nánosmi piesku. O jeho znovuobjavenie sa až v roku 1813 zaslúžil švajčiarsky cestovateľ a archeológ Jean-Louis Burkhardt. Z chrámu bola vidieť iba hlava sochy Ramzesa II., ale nebolo možné odhadnúť, či ide o sochu ležiacu či sediacu. Do roku 1817 bolo celé miesto okolo chrámu vyčistené a samotný chrám Abú Simbel otvorený. Archeológovia však boli pomerne sklamaní, okrem niekoľkých malých sôch neboli v chráme žiadne toľko očakávané poklady. Až v roku 1909 bol chrám definitívne vyslobodený z piesku.

Na prvý pohľad vás pri vchode do Veľkého chrámu zaujmú štyri dvadsaťmetrové sochy, ktoré znázorňujú Ramesse II. Na podstavcoch sôch sú vyobrazení zviazaní nepriatelia Egypta, čo malo byť symbolickou výstrahou na hraniciach egyptského kráľovstva. Medzi hlavami kolosov je umiestnená socha slnečného boha Re s hlavou sokola. Úplne hore nad hlavami Ramesse II. je 22 paviánov, ktorí majú privolávať vychádzajúce slnko. Interiér chrámu Abú Simbel už sa nedá svojou krásou porovnávať s jeho fasádou, pretože má veľmi jednoduchú dispozíciu. Najslávnejšou miestnosťou je vlastná svätyňa, kde sú ukryté štyri sochy bohov: Ptaha, Amon-Re, zbožštelého Ramessa a Re-Harachtej.

Napravo od Ramessovho hlavného chrámu sa nachádza ešte menší chrám, ktorý je zasvätený bohyni Hathor a bol postavený pre faraónovu milovanú ženu Nefertiti. Jeho priečelie je zdobené radom sôch, ktoré sú vysoké okolo 10 metrov. Vnútri chrámu sa nachádza sieň so šiestimi piliermi, kde sú steny vyzdobené reliéfmi zobrazujúcimi Nefertiti a bohyne Hathor a Mut. O tom, že bola Nefertiti skutočne výraznou a veľmi dôležitou osobnosťou svedčí aj to, že býva vyobrazená na rovnakej úrovni s kráľom. Medzi faraónskym kráľovnami tak mala značne vyššie postavenie.

 Ain Soukhna

Ain Soukhna je jedno z najmladších egyptských letovísk na pobreží Červeného mora. Začalo sa budovať v roku 1998 a dnes sa už pýši luxusnými hotelovými komplexmi, reštauráciami, kaviarňami, ihriskami, obchodnými centrami a príjemnými parkmi. Rozkladá sa asi 40 kilometrov od Suezského prielivu.

Ešte na začiatku 90. rokov minulého storočia bola Ain Soukhna útočiskom pre egyptskú chudobu. V tom čase však došlo v tomto regióne k objaveniu horúcich minerálnych prameňov, čo viedlo k zvýšeniu záujmu okolitého sveta. Názov Ain Soukhna znamená v preklade práve „horúci prameň“. Rozvoj tak na seba nenechal dlho čakať a začal stavebný boom väčších hotelových komplexov. Dnes stredisko ponúka jedny z najväčších kúpeľov a terapeutických centier na Strednom východe.

Keďže je Ain Soukhna vzdialené asi len hodinu a pol jazdy autom od hlavného mesta Káhiry, stalo sa obľúbeným prázdninovým strediskom obyvateľov tejto metropoly. Veľkým lákadlom sú nielen tunajšie široké a dlhé udržiavané piesočné pláže s pozvoľným vstupom do mora, ale tiež priezračne čisté more, krásna a bohatá flóra, kvalitné ovzdušie a všadeprítomná pohoda. Ain Soukhna je oázou pokoja s kulisou červených hôr a arabskej púšte v pozadí.

Nájdete tu ako luxusne vybavené hotely vyšších kategórií, tak aj menšie penzióny a predovšetkým súkromné rekreačné vily vlastnené bohatými Egypťanmi. Letovisko vyhľadávajú najmä rodiny s deťmi, pre ktoré je tu pripravené skvelé zázemie v podobe ihrísk a vodných parkov. Toto letovisko nie je vhodné pre šnorchlovanie a potápanie, takže ak patríte medzi vyznávačov týchto rekreačných športov, radšej si vyberte inú lokalitu. Na svoje si tu prídu skôr len milovníci slnka a sladkého ničnerobenia na plážach.

Vďaka svojej polohe je Ain Soukhna ideálne pre podnikanie výletov nielen do Káhiry, ale tiež do Alexandrie, ktorá sa radí k najstarším mestám v Egypte. Navštíviť môžete početné pamiatky a zaujímavé miesta, ako napríklad Suezský prieplav či Koptské kresťanské kláštory Svätý Antonín (najstarší funkčný kláštor na svete) a Svätý Peter situované v horách v blízkosti mestečka Zafran. Rituály, ktoré sa v týchto kláštoroch prevádzkovali v minulosti, sa podarilo dochovať v nezmenenej podobe do dnešných dní. V komplexe kláštora svätého Antonína môžete navštíviť niekoľko kostolov a kaplniek. Nachádza sa tu tiež prameň sv. Antonína a jaskyňa, v ktorej tento svätec meditoval. K jaskyni sa dostanete po 1158 drevených schodoch. Obidva kláštory spája 35 km dlhá cesta, po ktorej sa svätý Antonín a svätý Peter chodili navštevovať.

Alexandria

Alexandria, ktorá je druhým najväčším mestom Egypta, býva často nazývaná perlou Stredozemného mora. Toto dnes šesťmiliónové mesto založil v roku 332 pred Kristom macedónsky kráľ Alexander Veľký. Mesto bolo považované za kultúrne i politické centrum veľkej ríše a dodnes nesie Alexandrovo meno.

Po smrti Alexandra Veľkého sa Alexandria stala hlavným mestom Egypta a rezidenciou Ptolemaiovcov. Postupne sa rozrastala a stala sa významným prístavom na obchodných trasách medzi Európou a Áziou. Najväčšieho rozkvetu dosiahla v helenistickom období, ale aj v dobách rímskej nadvlády si uchovala svoj vplyv a bola považovaná za najučenejšie mesto sveta. Svojim architektonickým poňatím mohla smelo konkurovať Rímu i Aténam. Veľmi významná však bola Alexandria hlavne z hľadiska intelektuálneho. Pravidelne sa v nej schádzali najslávnejší vedci, literáti a filozofi tej doby. Veľkosť a slávu mesta symbolizoval maják, ktorý starovekí vedci považovali za jeden zo siedmich divov sveta.

Ptolemaiovskú vládu ukončilo dobytie Egypta cisárom Oktaviánom Augustom. Mesto začalo pomaly upadať v 4. storočí v dôsledku hladomoru, vojen a chorôb. K definitívnemu úpadku došlo po vpáde Arabov v roku 641 po Kristovi. Mesto sa tiež neslávne preslávilo tým, že v ňom v roku 30 nášho letopočtu spáchala samovraždu egyptská kráľovná Kleopatra. Zo starej Alexandrie sa toho príliš nezachovalo, jej pozostatky sa dnes nachádzajú pod modernou mestskou zástavbou. Množstvo pamiatok bolo zrovnaných so zemou počas zemetrasenia. Spoločne s dávnym mestom sa navždy stratilo tiež na 900 tisíc zvitkov z alexandrijskej knižnice. Tá uchovávala všetky poznania vtedajšieho sveta. Na jej slávu sa snaží nadviazať nová pôsobivá Alexandrijská knižnica, v ktorej kruhovom priestore by malo byť uložených až 8 miliónov kníh.

Až v 19. storočí začala Alexandria povstávať z popola. Osmanský miestokráľ Muhammad Ali prepojil mesto kanálom Mahmudiya s Nílom a na základoch starého mesta začal budovať mesto nové, čím mu vrátil prestíž významného prístavu. Do doby nacionalistickej Násirovej revolúcie v roku 1952, kedy bola zvrhnutá monarchia, bola Alexandria na nejakú dobu kozmopolitným mestom, v ktorom žilo takmer 40% cudzincov. V dôsledku suezskej krízy však boli všetci prisťahovalci vyhnaní z krajiny a ich majetok skonfiškovaný. Z Alexandrie vtedy odišlo niekoľko stoviek tisíc obyvateľov gréckeho, arménskeho, britského, francúzskeho a židovského pôvodu. Dávnu koloniálnu atmosféru tu pripomínajú už len niektoré architektonické skvosty.

Alexandria v súčasnosti patrí medzi hlavné turistické centrá v Egypte a je zameraná prevažne na egyptskú klientelu. Pýši sa nádhernými piesočnatými plážami, azúrovým morom a 16 kilometrovou promenádou tiahnucou sa okolo pobrežia. Nábrežie Corniche je lemované množstvom vyhlásených rybích reštaurácií, kaviarní a obchodíkov. Na množstvo pláží sa dostanete miestnymi autobusovými linkami alebo na vypožičaných bicykloch. Alexandria ponúka tiež množstvo krásnych zálivov vhodných na kúpanie. Medzi najobľúbenejšie patria zátoka Montáza, na ktorej bol postavený novorenesančný letný zámok. V susedstve stojí obľúbený hotel Palestine s plážou Ma’múra.

Za modernou fasádou mesta sa pred vami otvorí historické jadro ukrývajúce architektúru pochádzajúcu z konca predminulého storočia. Hlavným turistickým lákadlom je pevnosť Qait Bay, ktorú nechal postaviť sultán v 15. storočí. Práve pri nej stál legendárny 110 metrov vysoký maják, ktorý patril k siedmim divom sveta. Nechal ho postaviť kráľ Ptolemaios II., v roku 1326 bol bohužiaľ zničený pri silnom zemetrasení. Z pevnosti sa dnes ponúka krásny výhľad na mesto aj na more. Ďalšou slávnou pamiatkou je palác Al Montazah, ktorý v 19. a 20. storočí slúžil ako letná rezidencia kráľov. Jedinečným príkladom rímskeho pohrebiska z 1. a 2. storočia po Kristovi sú alexandríjske katakomby Kum Aš-Šukáfa.

Pri návšteve Alexandrie rozhodne nemôžete opomenúť Kleopatrine kúpele, zbúraný chrám Ramsesa II., Kostolík z ranného koptského obdobia a ďalšie pamiatky. Na námestí oslobodenia Majdán at-Tahír nájdete jazdeckú sochu Muhammada Alího a mešitu Ibráhíma Terbána pochádzajúcu zo 17. storočia. Palác Ra’s at-Tín bol vybudovaný ako rezidencia egyptských vládcov a so svojimi tromi stovkami izieb pôsobí veľmi honosne. Bohužiaľ však nie je verejnosti prístupný. Ďalšie historické poklady spojené s dejinami Alexandrie sú uložené v gréckorímskom múzeu, ktoré opatruje na 40 tisíc artefaktov pochádzajúcich z obdobia od založenia mesta až do jeho dobytie Arabmi v roku 641. Ide prevažne o šperky, sarkofágy a keramiku.

V Alexandrii bolo roku 1964 objavené tiež unikátne rímske divadlo, ktoré v časoch svojho vzniku dokázalo poňať až 800 ľudí. Pokiaľ si budete chcieť oddýchnuť od pamiatok, vyrazte na golfové ihrisko Alexandria Sporting Club. Keď vám vyhladne, vydajte sa do niektorej zo známych reštaurácií, kde môžete ochutnať miestnu gurmánsku špecialitu – alexandrijske garnáty, grilované na ražni nad dreveným uhlím.

Asuán

Historicky bol Asuán vždy najjužnejším pohraničným mestom Egypta – tzv. vstupnou bránou do Afriky. Leží na prvom katarakte, jednom zo šiestich stupňovitých kataraktov Nílu (5 je v Sudáne) – odtiaľ až po Chartúm bol Níl pre lode nesplavný. Pretože všetka riečna doprava končila tu, bol Asuán po stáročia veľkou obchodnou stanicou. V staroveku bola táto oblasť známa pod menom Sunt, neskôr ju Kopti nazvali Suan, čo znamená „obchod“ a z toho vznikol arabský názov „Asuán“.

Pre väčšinu návštevníkov je Asuán jednodňovou zastávkou na ceste do Abú Simbel. Pozornosť si určite zaslúži, pretože je tu nádherné múzeum a vládne tu rušný pouličný obchod. Návštevu si zaslúžia tiež idylické ostrovy ležiace uprostred prúdu rieky a v blízkom okolí niekoľko fascinujúcich nálezísk faraónskeho obdobia.

Asuán je najjužnejšie egyptské mesto. Asuán odjakživa predstavoval vstupnú bránu do divokej Núbie. Karavány z južnej Afriky využívali mesto k odpočinku. Dôležitosť si Asuán uchoval dodnes, pretože je najväčším mestom na Asuánskej priehrade, často označované za Násirovo jazero. Približne v druhej polovici 19. storočia začalo mesto získavať popularitu medzi bohatými Európanmi ako útočisko pred európskou zimou. Suchá horúčava sa považovala za veľmi dobrý prostriedok proti všetkým zdravotným ťažkostiam.

Archeológ Gaston Maspero (riaditeľ archeologických nálezísk v Egypte) odsudzoval príval cudzincov do mesta s tým, že sa predtým civilizáciou takmer nedotknuté dediny rýchlo menia na napodobeninu francúzskej Riviéry. Najväčšou pripomienkou bývalých výletníkov je trieda Kornis (Corniche) na brehu Nílu, kde bolo zriadené kotvisko parníkov.

Po meste Asuán sa môžete prejsť kočom ťahaným jedným koňom. V tom prípade sa vaša cesta bude zrejme uberať k mešite a na trhovisko. Súbežne s Kornis za obytnými blokmi smerom od rieky sa nachádza trh (suk). Dnes už neponúka najrôznejšie exotické tovary dovážané kedysi africkými karavánami, napriek tomu je aj naďalej pestrou paletou farieb a exotických pachov a vôní. Atraktívnym tovarom je korenie, vzorované textílie a miestne šperky zdobené núbijskými vzormi.

Ak ste v Asuáne, vaše kroky určite zamieria k mešite. Nazýva sa mešita Tabia (veža) a zaujme vás už z diaľky. Keď sa vyzujete a budete dostatočne oblečení, môžete nakuknúť aj dovnútra. Nesmiete mať odhalené ramená a sukňu či nohavice aspoň po kolená. Vnútri mešity vás privíta krásna architektúra s modernými prvkami a nádherné mäkké koberce.

Za pozemkami hotela Old Cataract stojí veľká moderná budova z bieleho pieskovca. Je to Núbijské múzeum, ktoré bolo otvorené v roku 1997 a predstavuje významné rozšírenie asuánskej kultúrnej scény. V múzeu sú zbierky artefaktov zo zaplavenej oblasti, ktoré sú logicky zostavené tak, aby mohli rozprávať celý príbeh vývoja tejto oblasti nílskeho údolia od praveku cez faraónske, kresťanské a islamské obdobie až do výstavby priehrady. Sú tu pekné makety a modely núbijských chrámov Fílé a Abú Simbel. Je dobré si ich prezrieť pred samotnou návštevou týchto pamiatok.

Pod múzeom je rozľahlé fatimovské moslimské pohrebisko s mnohými malými kopulovitými hrobkami z 9. storočia. Niektoré z nich patria miestnym svätým. Ak sa prejdete pohrebiskom a bránou v zadnej stene, dôjdete k nedokončenému obelisku. Je to jedna z najväčších asuánskych pozoruhodností. Tento obrovský obelisk je perfektne opracovaný z troch strán. Štvrtou stranou je zarastený do skalného podložia. Keby bol býval dokončený, bol by to najväčší a najťažší obelisk v Egypte. Archeológovia sa domnievajú, že mal byť určený pre Karnak ako druhý k obelisku Tuthmosa III., ktorý bol neskôr odvezený do Talianska a dnes stojí na námestí Piazza San Giovanni v Ríme.