Asuánska priehrada

Dôkazom toho, že v Egypte nájdu návštevníci iné stavby, ako sú pyramídy, je priehrada pri Asuáne na rieke Níl. Je jednou z najmodernejších priehrad na svete a vyniká takisto aj z estetického hľadiska. Každý, kto sa o Egypt viac zaujíma, vie, že na rieke Níl bola v Asuáne postavená veľká priehrada. Pravdou ale je, že v Asuáne sú priehrady dve, a to Stará asuánska hrádza a Vysoká hrádza – Násirovo jazero.

Od pradávna žil Egypt záplavami Nílu. V čase afrických dažďov sa rieka naplnila vodou, vylievala sa zo svojich brehov, zaplavovala polia a zanášala ich úrodným bahnom. Potom vody opadli, farmár zasial, čakal na zber a na ďalšie záplavy. Čím viac ľudí žilo v údolí Nílu, tým potrebovali väčšie polia, viac úrody, viac vody a pravidelné zavlažovanie. Preto na prelome 19. a 20. storočia postavili Angličania južne od Asuánu priehradu.

Asuánska priehrada oslobodila Egypt zo závislosti na nepredvídateľných zmenách výšky hladiny Nílu. Umožnila tiež získať nové rozsiahle oblasti poľnohospodárskej pôdy a zásobila krajinu dostatkom elektrického prúdu. Asuánsku priehradu postavili Angličania nad prvým nílskym kataraktom v rokoch 1898 až 1902. V tej dobe to bola najväčšia priehrada sveta.

Hrádza je dlhá 2 km a je žulová. Priehrada bola dvakrát zvýšená a to roku 1912 (1908-1912) a 1933 (1929-1933). Časom bola zvýšená tak, že jej výška je 51 m a má 180 stavidiel. Vo svojej dobe bola najväčšou svojho druhu na svete, napriek tomu nedokázala Níl ovládnuť. Táto priehrada mala bohužiaľ aj katastrofický vplyv na pamiatky, ktoré boli v mieste priehradnej nádrže. V súčasnej dobe ju čo do funkcie a záujmu turistov prekonala Veľká priehrada, napriek tomu si určite zaslúži návštevu už pre pohľad na rieku z hrádze. Príchod k priehrade je po ceste na vrchole hrádze.

Pred začatím výstavby Veľkej priehrady muselo byť presťahovaných vyše 60 tisíc obyvateľov. Keď sa Veľká priehrada (1960) naplnila vodou, vytvorila viac ako 500 km dlhé priehradné jazero, ktoré dostalo meno po vtedajšom egyptskom prezidentovi Nasir – Násirovo jazero. Hrádza je 111 m vysoká a asi 3 600 m dlhá. Podľa niektorých odhadov bol objem použitých stavebných materiálov približne rovnajúci sa objemu kameňa, ktorý by bol potrebný napríklad na výstavbu 17 Cheopsových pyramíd.

Stavba si vyžiadala tiež mnoho obetí na životoch – zahynulo pri nej asi 450 robotníkov. Kritici stavby uvádzajú ako negatívum zaplavenie archeologických nálezísk. Niektoré z nich (napríklad chrámový komplex v Abú Simbel), ale boli premiestnené a tak zachránené pre budúce generácie. Po začatí stavby druhej priehrady, sa po roku 1960 situácia tak zhoršila, že muselo dôjsť k premiestneniu chrámu z ostrova Pilak na ostrov Agílkia, kde bolo vytvorené rovnaké prostredie, aké bolo na Pilaku.

S výstavbou veľkej Asuánskej priehrady začal prezident Násir už v 50. rokoch, ale dokončená bola až v roku 1970. Kde ale vziať na takú stavbu peniaze? Američania Nasirovi odmietli požičať, takže sa nakoniec predsa len rozhodol, že znárodní Suezský prieplav, aby získal peniaze z poplatkov za prejazd lodí. Tým však vyprovokoval izraelsko-britsko-francúzsku inváziu. Po zásahu ZSSR a USA sa síce útočníci stiahli, ale Egypt utrpel značné škody. Nakoniec sa ponúkli Sovieti, že priehradu postavia.

Do 20. storočia mnohí z Núbijcov žili vo svojej pôvodnej starovekej krajine južne od Asuánu na brehoch Nílu. Po skončení výstavby prvej asuánskej priehrady v roku 1902 museli pri napúšťaní priehrady opustiť svoje dediny. Keď bola v roku 1960 postavená Veľká priehrada, bola celá táto oblasť zaplavená. Gigantická stavba neovplyvnila len spôsob poľnohospodárskej výroby, miestne podnebie a životné prostredie, ale aj osudy desaťtisícov ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy, aby uvoľnili miesto pre priehradnú nádrž. Mnoho obyvateľov sa presťahovalo severnejšie a teraz tvoria Núbijci veľkú časť obyvateľstva Asuánu a okolitých dedín.

Násirovo jazero je najväčším umelo vytvoreným jazerom na svete. Stalo sa stanovišťom sťahovavých vtákov, na jeho brehu žijú gazely a líšky, v okolitých plytčinách krokodíly a dokonca aj varany. Zaujímavou turistickou atrakciou južného Egypta je rybárčenie, ktoré by si asi málokto spájal práve s touto vyprahnutou púštnou oblasťou. Násirovo jazero je ale známe množstvom rýb, ktoré tu dorastajú do neuveriteľných rozmerov.

Priehrada je úplne strategickým miestom a jej bezpečnosť je pre krajinu zásadnou otázkou. Ak by sa hrádza pretrhla, spláchla by zrejme voda z jazera takmer všetku egyptskú populáciu do Stredozemného mora. Niet preto divu, že je oblasť vysoko chránená. V okolí sú rozmiestnené radary a dokonca aj protilietadlové rakety. Útokom na priehradu hrozil kedysi Izrael a dokonca aj Líbya.

Vodou zadržiavanou v Násirovom jazere sa zavlažuje poľnohospodárska pôda nielen v období sucha, ale počas celého roka, a tak je možné vypestovať viac plodín. Priehrada tiež slúži ako hydroelektráreň s 12 turbínami, má výkon 345 MW a vyrába dostatok elektrickej energie pre Egypt. Na druhú stranu zabraňuje pohybu úrodného bahna smerom po prúde, takže roľníci sú nútení používať na zúrodňovanie pôdy chemické hnojivá (tie sú drahé a presoľujú pôdu). V delte Nílu preto vyhynuli ryby aj krevety. Vzrástol aj počet ochorení prenášaných malými červami vodných slimákov – choroba bilharzióza a zvýšila sa hladina spodných vôd.

Dahab

Na juhovýchodnom pobreží Sinajského polostrova sa rozkladá príjemné menšie letovisko Dahab, čo v preklade z arabčiny znamená „zlato“. Podľa niektorých prameňov vychádza názov mestečka z faktu, že sa v okolitých horách tento drahý kov skutočne ťažil. Iné zdroje zase uvádzajú, že pomenovanie Dahab vychvaľuje farbu miestnych pláží.

Než sa začalo s výstavbou hotelových komplexov, bol Dahab beduínskou dedinkou s hlinenými domami, medzi ktorými sa prechádzali stáda kôz a tiav. V súčasnosti je Dahab destináciou, ktorá sa teší veľkej obľube ako domácich tak i zahraničných turistov. Napriek tomu sa Dahabu darí uchovávať svoju exotickú tvár a nájdete tu typické rysy beduínskeho života.

Letovisko Dahab sa delí na dve hlavné časti – novú Dahab City plnú najluxusnejších hotelov, ktoré splnia očakávania náročnejších turistov a na pobrežnú Asal, ktorá vyrástla z pôvodnej beduínskej dediny. Asal sa ďalej delí na severný Masbat s kempingami, hotelíkmi a reštauráciami a Mashrabu plnú moderných hotelových komplexov. S ubytovaním tak v Dahabe nebýva problém. Nájdete tu všetky cenové kategórie, od luxusných hotelov až po mládežnícke ubytovne. Všeobecne možno povedať, že ubytovanie v tomto letovisku je cenovo veľmi prijateľné. V Dahab City nájdete všetky potrebné inštitúcie, ako je banka, zmenárne, pošta a všelijaké úrady. Pokiaľ holdujete nočnému životu, prídete si v tejto štvrti určite na svoje.

Dahab je veľmi obľúbený predovšetkým u mladej klientely, pretože sa môže pochváliť širokou ponukou športových aktivít, ako je napríklad potápanie, vodné lyžovanie, windsurfing, paragliding a ďalšie. Milovníci šnorchlovania a potápania tu budú určite nadšení, Dahab je totiž jednou z najobľúbenejších potápačských lokalít na pobreží Červeného mora. Pobrežie Akabského zálivu poskytuje výborné podmienky na potápanie, v okolí letoviska sa nachádzajú preslávené miesta ako Canyon, Blue Hole či Islands. Vydať sa môžete aj na neopísateľne krásne útesy Ras Abu Gallum či Gabr el Bint, čo pre vás bude určite nezabudnuteľný zážitok.

Ak ste sa ešte nikdy nepotápali, ale láka vás to skúsiť, máte možnosť sa prihlásiť do kurzu niektorého z mnohých potápačských klubov. Ak chcete len šnorchlovať, ale nemáte na to výbavu, nie je nič jednoduchšie, než si ju požičať. Požičovne tohto vybavenia sú v Dahabe doslova na každom rohu. Počítajte však s tým, že koraly v blízkosti pobrežia už nie sú, vzhľadom k veľkému počtu návštevníkov, tak zachovalé a pestré. Medzi obľúbené miesta patrí chránený majákový útes na severe Asály alebo Úhoria záhrada, kde žije kolónia úhorov.

K  lokalitám, kde sa schádzajú tí najlepší vyznávači potápania a šnorchlovania, ako napríklad Lighthouse, Blue Hole, Eel Garden si viac napíšeme v samostatnom článku.

Tunajší piesočnatý záliv je lemovaný množstvom sviežich datľových paliem. Nikde inde na pobreží Egypta nerastie prirodzene toľko paliem ako práve v Dahabe. Peknú kulisu dodáva mestečku červenkasté pohorie v Sinajskom vnútrozemí, ku ktorému sa môžete vypraviť počas safari na ťavách. Asi dve hodiny jazdy od letoviska Dahab sa nachádza hora Sinaj a kláštor svätej Kataríny, ktoré môžete využiť pre celodenný výlet.

Egyptské pyramidy

Jednými z najpodivnejších a tiež najobdivovanejších stavieb na svete sú určite egyptské pyramídy patriace k siedmim divom antického sveta. Ako jediné z týchto starodávnych pamiatok sa však dochovali až do dnešných dní. Stále tak svojimi rozmermi, tvarom a tajomnou históriou ohurujú návštevníkov tejto severoafrickej krajiny.

Snáď žiadny turista pri návšteve Egypta nevynechá prehliadku pyramíd, ktoré sa týčia do nebies ako pyšné svedectvo stavebného umu starých Egypťanov. Väčšina ľudí si však vybaví iba pyramídy v Gíze, ale na území štátu sa nachádza celkom 138 známych i menej známych pyramíd. Budovali sa v starovekom Egypte po dlhých 1500 rokov, predovšetkým v období starej a strednej ríše vlády faraónov, teda od 3. až po 18. dynastiu panovníkov. Vek pyramíd je naozaj ohromný, prečkali niekoľko tisícročí a vyzerá to, ako by na nich čas nemal takmer žiadny vplyv. Tieto obrie divy staroveku tu stáli oveľa skôr, než sa narodil Ježiš Kristus a v súčasnosti existujú skoro 5000 rokov. Až od 19. storočia sú však v popredí záujmu archeológov z celého sveta, ktorí sa snažia zistiť, ako a prečo vlastne vznikli.

Koľko sa v Egypte v dávnych dobách v skutočnosti pyramíd nachádzalo, sa dnes už nedozvieme, mnohé neboli doteraz objavené, iné už úplne zanikli. Pyramídy vo väčšine prípadov nie sú samostatnými izolovanými stavbami, ale sú súčasťou pyramídových komplexov. Okrem pyramíd samotných, patrili do týchto komplexov ešte zádušné chrámy, svätyne a tzv. satelitné pyramídy. Tieto komplexy mali veľký náboženský, ideologický, politický a hospodársky význam. Spôsob, akým boli tieto obrovské ihlanovité stavby v staroveku stavané, zostáva dodnes veľkou záhadou. Odhaduje sa však, že na vzniku jednej pyramídy sa musela podieľať až štvrtina všetkých obyvateľov krajiny. Potom, čo bola pyramída dokončená, začala v jej okolí vznikať tzv. pyramídové mestá, do ktorých bolo sústredené všetko zázemie.

V období Starej ríše vznikali v okolí pyramíd rozsiahle nekropoly, kde boli uložené hrobky členov kráľovských rodín, dvorných hodnostárov a najrôznejších príslušníkov spoločenskej elity. V období Novej ríše sa už pyramídy stavali samostatne a stali sa akýmsi súkromnými hrobkami faraónov. Najstarší vládcovia prvej a druhej dynastie si nechávali budovať obdĺžnikové hrobky zvané „mastaby“, až neskôr sa prišlo s nápadom hrobky v podobe pyramídy. Faraóni boli považovaní za žijúcich bohov, ktorým je vo smrti súdené pripojiť sa k ďalším bohom, ktorých Egypťania uctievali. Títo egyptskí panovníci si počas života stavali svoje posmrtné príbytky. Pyramídy boli tvorené rozsiahlymi komplexmi podzemných siení, v ktorých sa nachádzalo všetko možné, čo by mohli panovníci po smrti potrebovať, vrátane potravín, nádob a šperkov.

Najväčšie a najznámejšie pyramídy sa nachádzajú v Gize, Sakkáre, Abusíre a Dahšúre. 

El Gouna

Na pobreží Červeného mora sa vo vzdialenosti asi 20 km od Hurghady rozkladá moderné letovisko s názvom El Gouna, čo v preklade z arabčiny znamená „lagúna“. Toto letovisko bolo novo vytvorené, a preto sa od ostatných egyptských letovísk dosť líši. Je ideálne pre klientov vyžadujúcich prvotriedne služby a ponúka možnosť strávenia luxusnej dovolenky.

S výstavbou El Gouna sa začalo v roku 1990 egyptskou hotelovou spoločnosťou s názvom Orascom, ktorej zámerom bolo vystavať jedno z najluxusnejších letných letovísk na pobreží Červeného mora. Tento zámer sa naozaj podaril, aj keď tu nájdete aj trojhviezdičkové hotely, prevažujú hotely päťhviezdičkové so službami na vyššej úrovni, než býva zvykom vo zvyšku Egypta. Tí ozajstní milovníci luxusu si môžu užívať dokonca v jednom novom šesťhviezdičkovom hoteli, ktorý je vzorom hotelierstva v Egypte. Okrem hotelov tu nájdete aj krásne súkromné rezidencie. Celá El Gouna pôsobí veľmi čistým a pokojným dojmom a tak trochu pripomína kúpeľné mestečko.

Počas výstavby bolo vybudovaných niekoľko umelých kanálov a lagún, ktoré sa zarezávajú aj niekoľko stoviek metrov do vnútrozemia. Okolo týchto lagún sú rozložené hotely v orientálnom štýle a celé miesto tak pôsobí ako orientálna dedinka. Samozrejme sa pýši reštauráciami, barmi, nočnými klubmi, diskotékami, kasínom aj vlastným prístavom. El Gouna ponúka tiež dostatok príležitostí k športovému a kultúrnemu vyžitiu.

Vďaka lagúnam tak majú aj hotely, ktoré neležia priamo na pobreží, vlastnú pláž a prístup do mora. Jednotlivé umelé ostrovčeky sú pospájané mostami a po kanáloch jazdia malé loďky prepravujúce turistov. Práve preto býva El Gouna často označovaná za egyptské Benátky. Kúpanie je možné buď v lagúnach, alebo na pláži pri otvorenom mori. Pláže sú tu veľmi dobre udržiavané a poskytujú všetok servis. Na niektorých nájdete dlhé móla, z ktorých je umožnený prístup ku koralovému útesu. Milovníci vodných športov si tu naozaj prídu na svoje, môžete vyskúšať potápanie, kitesurfing, vodné lyžovanie, parasailing, šnorchlovanie a mnoho iného.

Ak vás prestane baviť leňošenie na pláži, môžete sa vydať do golfového centra s názvom Steigenberger Golf Resort, ktoré je celé obklopené lagúnou. Toto majstrovské ihrisko bolo navrhnuté americkým architektom G. Batesom, je dlhé 6 300 metrov a má 18 jamiek. Vhodné je ako pre náročných, tak i začínajúcich golfistov a na prvý pohľad vyzerá oveľa jednoduchšie, než tomu je v skutočnosti. Ďalšou možnosťou zábavy sú motokáry či paintballová strelnica. El Gouna vlastní i malé akvárium, ktoré nájdete v blízkosti hotelov Sultan Bay a Panorama Inn.

Golfové ihrisko

Súčasťou mesta je malé centrum s obchodmi, reštauráciami, kaviarňami a nájdete tu aj školu, kostol a mešitu. Zámožnej klientele však zodpovedajú aj ceny, ktoré sú oveľa vyššie ako napríklad v Hurghade alebo iných častiach krajiny. V miestnych obchodoch to vyzerá skôr ako v Európe a takmer odtiaľ vymizlo aj zjednávanie, ktoré je pre Egypt tak typické. Mnoho ľudí však ocení, že tu nestretnú všadeprítomných a mnohokrát až otravných obchodníkov nútiacich im svoj tovar. Týchto ľudí, ktorí patria k neodmysliteľnému koloritu Egypta, v El Gouna proste nestretnete. O výnimočnosti strediska El Gouna svedčí aj fakt, že súkromné rezidencie tu vlastný rad svetových hercov, spevákov a politikov.

El Gouna svojim návštevníkom ponúka tri prístavy pre zakotvenie ich luxusných jácht a tiež malé letisko určené pre pristávanie súkromných lietadiel. Ďalším znakom tohto luxusného strediska je príprava čerstvej vody pomocou odsoľovacích zariadení. Odpadová voda sa po vyčistení používa na zalievanie hotelových záhrad a tiež tunajšieho 18 jamkového golfového ihriska. Náklady na zavlažovanie sú obrovské, miestna zeleň tak patrí k najdrahším v Hurghade. Po stredisku je možné sa pohybovať napríklad otvorenými autobusmi, ktoré jazdia až do prístavu a zastavujú na niekoľkých miestach. Inak je z El Gouny zabezpečená pravidelná doprava do Hurghady.

El Quseir

Asi 120 kilometrov južne od Hurghady sa na pobreží Červeného mora rozkladá malé a pokojné letovisko El Quseir, ktoré zatiaľ odoláva veľkému turistickému boomu. V celej oblasti nájdete len niekoľko hotelov, preto sú tu ideálne podmienky pre oddych, relaxáciu a pohodovú dovolenku.

Mestečko El Quseir sa môže pochváliť pomerne bohatou históriou. Bolo založené už v časoch faraónov a slúžilo ako východiskový bod pre lode plávajúce do zeme Punt. Do 10. storočia bol El Quseir jedným z dôležitých prístavov v Červenom mori a tiež predstavoval významný míľnik pre pútnikov cestujúcich do Mekky. Stal sa prospešným centrom obchodu medzi údolím Nílu a Červeným morom. Úpadok nastal v 16. storočí, kedy bolo mesto opevnené Otomanmi. Napriek tomu zostal El Quseir naďalej osídlený. Potom, čo Angličania zvíťazili nad Francúzmi a získali El Quseir pod svojou nadvládu, stalo sa mesto dôležitým strediskom obchodu s korením medzi Indiou a Anglickom.

Svoj význam stratil El Quseir s otvorením Suezského prieplavu v roku 1869 a začal pomaly upadať. Na začiatku 20. storočia sa akoby prebudil zo spánku a vďaka spracovaniu fosfátu znova ožil. Aj keď sa toho okrem pôvodného starovekého obchodného prístavu nepodarilo v meste veľa dochovať, oplýva akýmsi zvláštnym kúzlom, ktoré ostatným mestám na pobreží Červeného mora chýba. Najvýznamnejšou pamiatkou je stará Osmanská pevnosť, ktorá je obklopená historickými budovami. K videniu sú tu napríklad klenuté domčeky s náhrobkami rôznych svätých mužov a pútnikov, ktorí tu zomreli počas svojej púte do Mekky..

Hneď oproti pevnosti je umiestnená kaplnka jemenského šejka Abdel Ghaffaar al-Yemeni. Na nábreží si potom môžete prezrieť faraónovu mešitu z roku 1704. V centre mestečka sú zjavné pozostatky opevnenia z 16. storočia, ktoré kedysi postavil sultán Selim. Vydajte sa tiež na prechádzku pozdĺž pobrežia, kde si môžete naplno vychutnať ticho a pohodovú atmosféru tohto miesta. Letovisko El Quseir je vybavené niekoľkými hotelmi, ktoré ponúkajú ubytovanie na úrovni, nájdete tu nové reštaurácie, kaviarne a obchodíky so suvenírmi.

Ako mnohé iné letoviská na pobreží Červeného mora, patrí aj El Quseir k potápačským rajom. Tiež tu nájdete úžasné pláže s jemným pieskom, ktoré majú väčšinou pozvoľný vstup do mora, čo iste ocenia rodiny s malými deťmi. Okrem príjemného kúpania ich môžete využiť aj na množstvo rôznych plážových a vodných športov, ako je windsurfing, vodné lyžovanie či paragliding. Letovisko El Quseir je odporúčané skôr pre pokojnejšiu rodinnú dovolenku a pre seniorov.

El Quseir leží asi 85 km od mesta Safaga a 110 km od letoviska Marsa Alam. Nielen s nimi, ale aj s Káhirou a Hurghadou má zabezpečené pravidelné autobusové spojenie. V novembri 2001 bolo zriadené letisko v Marsa Alam a vďaka tomu sa značne skrátila doba prepravy do El Qusieru oproti ceste z letiska v Hurghade.