Gíza

Gíza (arabsky el-Gīzah) ležiaca na západnom brehu Nílu je tretím najväčším mestom Egypta a jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk v krajine. Rozkladá sa vo vzdialenosti asi 20 kilometrov od metropoly Káhiry a spoločne s ňou a ďalšími mestami Helwan a Subra al-Chejma vytvára metropolitnú oblasť Veľká Káhira, v ktorej žije okolo 3, 5 milióna obyvateľov. Mesto Gíza je tak často označované za predmestie či jednu z mestských častí Káhiry.

Mesto samotné až toľko pozornosti nepriťahuje, ako skôr rozsiahle archeologické náleziská na jeho okraji, kde sa do neba týčia obrovské pyramídy, ktoré sú jednými z najpozoruhodnejších stavieb sveta. Sú pamiatkou na obdobie starovekého Egypta, kedy boli súčasťou Memfiskej nekropoly. Svoje honosné hrobky si tu pred 4500 rokmi nechali vybudovať faraóni 4. dynastie – Cheops, Chefrén a Menkaure, teda otec, syn a vnuk. Súčasťou tohto obrieho komplexu sú tiež početné chrámy, ktoré sa však zachovali len z časti. Pyramídy v Gíze sú tiež jediným zo siedmich antických divov sveta, ktoré sa podarilo dochovať do dnešných dní. Sú tak zapísané na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Predstavujú symbol Egypta a sú snáď najznámejšou pamiatkou na svete.

Najvyššou stavbou v Gíze je Cheopsova pyramída, ktorá je považovaná za vrcholné dielo svojej doby. Bola postavená faraónom Cheopsom, ktorý je niekedy nazývaný tiež Chufev. Pyramída bola postavená z 2,3 miliónov kvádrov a dosahuje výšku 137 metrov – pôvodne však bola ešte vyššia, údajne merala 146 metrov. V susedstve tejto pyramídy sa nachádza Múzeum slnečnej loďky, v ktorom je uložený 43 metrov dlhý čln z cédra nájdený neďaleko Cheopsovej pyramídy. Údajne ide o najstaršie plavidlo na svete, ktoré malo slúžiť na prepravu faraóna do podsvetia. Druhá najväčšia je Chefrénova (tiež Rachefova) pyramída s výškou 136,5 metrov, ktorá je charakteristická svojou belasou špičkou obloženou zvyškami vápenca. Najmenšia z hlavnej trojice je pyramída faraóna Menkaurea týčiaca sa do výšky 62 metrov. Ďalšou stavbou, ktorú je potrebné v súvislosti s Gízou spomenúť, je samozrejme tiež Sfinga, jedinečná socha v podobe leva s ľudskou hlavou, ktorá je 74 m dlhá, 6 m široká a 21 m vysoká.

V súčasnosti mesto žije predovšetkým z turistického ruchu, ktorý neustále prispieva k rozvoju infraštruktúry. Už od 18. storočia tu dochádza k výstavbe nových ciest, domov a ulíc. V súčasnosti je Gíza popretkávaná labyrintom sietí ciest, železnicou aj linkami metra, ktoré sa napájajú na susednú Káhiru. Záujem o staroveké pamiatky je neustále obrovský a tak sa Gíza môže tešiť na príliv financií aj v budúcnosti. Neutíchajúci záujem o pyramídy má však za následok, že sa z tohto miesta už pomaly vytratila jeho tajuplná atmosféra. Je takmer nemožné sa v pokoji kochať majestátnosťou stavieb, bez toho aby ste nenarazili na davy turistov s fotoaparátmi. Hemží sa to tu ľuďmi od rána až do večera. Návštevníci sú navyše neustále atakovaní predajcami suvenírov a ponukami výletov na ťavách či na koňoch.

Zaujímavosťou mesta je zoologická záhrada, ktorá bola otvorená už v roku 1891 a bola tak jedinou v celej Afrike i v Stredomorí. Gíza je obľúbená aj pre pomerne veľké množstvo parkov, ktoré sú príjemným miestom na oddych. Pokiaľ ide o priemysel, tak je v Gíze zastúpený predovšetkým chemický a strojný, významné sú továrne na výrobu cigariet. Gíza je však tiež významným univerzitným mestom. Od roku 1924 tu sídli Káhirská univerzita, kde študujú nielen Egypťania, ale aj mládež zo Stredomoria. V meste je však dostatok aj ďalších inštitútov vyššieho vzdelania, ako aj klasických a materských škôl.

Hurghada

Hurghada je v súčasnej dobe jedným z najvýznamnejších egyptských letovísk na pobreží Červeného mora. Ponúka totiž krásne piesočnaté pláže, krištáľovo čistú vodu s bohatým podmorským životom, celoročný slnečný svit a skvelé podmienky pre najrôznejšie vodné športy. Poskytuje nadštandardné služby a je pripravená vyhovieť potrebám aj tých najnáročnejších turistov.

Dejiny Hurghady nie sú staršie ako 30 rokov. V 80. rokoch 20. storočia sa na mieste pôvodnej rybárskej dedinky Al Ghardaqa začali stavať prvé hotely a tá sa začala premieňať na turistické centrum. V tomto období sa uskutočnili významné investičné akcie do rozvoja turistickej infraštruktúry. Investície pochádzali nielen z egyptskej štátnej pokladnice, ale aj zo zahraničia. Odvtedy sem mieria davy turistov, ktoré lákajú predovšetkým ideálne podmienky pre potápanie, priezračné more a atraktívna púštna krajina. Dnes už Hurghada ponúka všetko, čo je potrebné na strávenie príjemnej a ničím nerušenej dovolenky pri mori. Je nielen vyhláseným miestom pre letnú rekreáciu, ale aj najväčším mestom na pobreží Červeného mora. Rozkladá sa pozdĺž pobrežia v dĺžke viac ako 15 km a neustále sa rozširuje.

Celkovo sa tu nachádza cez sto hotelov a penziónov a ďalšie každým rokom pribúdajú. Je to vlastne súvislý pás hotelových komplexov tiahnuci sa smerom na juh od pôvodnej malej rybárskej osady. Môže za to rastúci záujem o dovolenku v týchto miestach. Z pôvodnej malej dedinky, ktorá dala letovisku meno, sa stal turistický trh s tradičnými ručnými výrobkami a typickými suvenírmi. V centre starej Hurghady môžete nájsť koptský kostol, mešitu, nechýba ani typický bazár a manufaktúra na spracovanie rýb, arabské kaviarne i luxusné reštaurácie. Hurghada sa preslávila tiež bohatým nočným životom. Je tu nepreberné množstvo reštaurácií, barov, klubov a diskoték, ktoré ponúkajú zábavu až do ranných hodín.

Aj keď je Egypt moslimskou krajinou, kde platí prohibícia alkoholu, v Hurghade ho bez problémov nájdete na nápojových lístkoch – všetko je prispôsobené zahraničným turistom, ktorých tu každý mesiac príde na 120 tisíc.

Hurghada leží na západnom pobreží Červeného mora, južne od Suezského prieplavu a tunajšie priaznivé klimatické podmienky umožňujú rekreáciu po celý rok. V letných mesiacoch teploty v letovisku málokedy klesajú pod 33 ° C a teplota vody býva často vyššia ako 25 ° C. Čakajú tu na vás prekrásne nekonečné pláže s jemným pieskom, luxusné hotely, reštaurácie, golfové ihriská, obchody, ale aj ďalšie služby, ktoré sú spojené s predstavou kvalitnej dovolenky. Máte možnosť prevádzkovať najrôznejšie vodné športy, ako je windsurfing, podmorské rybárčenie, plávanie a samozrejme šnorchlovanie a potápanie. Ak ste sa ešte nikdy nepotápali a máte chuť to vyskúšať, môžete si zakúpiť výukový program určený úplným začiatočníkom alebo potápačom bez licencie.

Tunajšie koralové útesy sú jedny z najkrajších na svete, teplé vody Červeného mora tvoria ideálne prostredie pre život najrôznejších pestrofarebných druhov rýb. Vzhľadom k vysokej koncentrácii turistov už ale bohužiaľ nie sú koralové útesy v blízkosti pláží toľko zachovalé. Davy turistov prirodzene podmorskému svetu škodia, a tak bola v roku 1992 založená spoločnosť Hurghada Environmental Protection and Conversation Association, ktorá sa snaží uchovať krásu koralových útesov aj pre ďalšie generácie. Navštíviť môžete tiež morské akvárium, predstavujúce všetku flóru a faunu Červeného mora, prejsť sa na koni po pláži, vydať sa na výlet do púšte na ťavách, osloch alebo štvorkolkách.

Dovolenku v Hurghade môžete okoreniť niektorým zo širokej ponuky výletov, ktoré organizujú miestne cestovné kancelárie. Letovisko je výborným východiskovým bodom pre uskutočnenie mnohých ciest za poznávaním egyptskej kultúry. Vydať sa môžete napríklad do Karnaku, Luxoru, Údolia kráľov, za egyptskými pyramídami, na výlet loďou s preskleným dnom, alebo do baní Mons Porphyritis, kde sa ťažil bielofialový kryštalický kameň porfýr. Okrem výletov za históriou ponúka Hurghada aj cesty na blízke ostrovčeky, z ktorých najznámejší je Giftun. Práve pri ňom nájdete neopakovateľný svet koralových útesov. Ďalšie jedinečné možnosti potápania sa ponúkajú asi dve hodiny plavby od Hurghady. Kto má záujem, môže navštíviť lagúnu Saab al-Erg s útesom, kde je možné zahliadnuť aj delfíny a raje.

Edfú

Najvýznamnejšou pamiatkou v meste Edfú je Chrám boha Hora, ktorý je nielen najlepšie zachovaným kultovým chrámom v Egypte, ale aj jedným z najkrajších staroegyptských chrámov. Chrám boha Hora v meste Edfú je najkrajší zo všetkých monumentov postavených na brehu Nílu medzi Asuánom a Luxorom. Pochádza z grécko-rímskeho obdobia, dávno po skončení zlatej éry faraónov.

Nádherný chrám v Edfu bol zasvätený Hórovi. Ide o najväčší Horov chrám z celého Egypta. Hór bol boh, zobrazovaný ako sokol. Jeho krídla boli symbolom pre rozlohu vesmíru, slnko a mesiac boli pokladané za Horové oči. Bol synom Eset (Isis) a Usira.

Podľa egyptskej mytológie bol Hor dieťaťom Esety a Usira (boha plodnosti), ktorého zavraždil jeho brat Sutech – boh chaosu. Starovekí Egypťania verili, že Hór pomstil smrť svojho otca v bitke pri Edfú, v ktorej v boji Sutecha zabil. Spomínaná bitka je totiž ústredným námetom väčšiny nástenných reliéfov v interiéri chrámu. Sutech je na nich zobrazený ako malý krokodíl. Interiér chrámu je veľmi dobre zachovaný. Miestnosti sú zastrešené a pomaľované motívom hviezdnej oblohy. Je tu ešte jasne znateľná tmavá modrá farba stropov a žltá farba hviezd. Takže takmer kamkoľvek v chráme idete, máte nočné nebo nad hlavou.

Skoro všetky najzachovalejšie chrámy v dnešnom Egypte – Dendera, Edfú, Kóm Omsbo a Fílé – pochádzajú až z ptolemaiovského obdobia, nie z obdobia starovekého Egypta. Ptolemaiovci používali pôvodné chrámy ako stavebné vzory. Uchránili tak pre ďalšie generácie stavebné konštrukcie a štýly, ktoré by sa inak zrejme nezachovali.

Mohutný vstupný pylón postavil otec Kleopatry Ptolemaios XII. (80 – 51 pr. n. l.). Je vyzdobený dvojitým zobrazením faraóna, ako drží za vlasy nepriateľa. Bohovia Hor a Hathor prizerajú. Ptolemaios XII. bol v skutočnosti v poradí deviatym vo svojej dynastii, ktorý prispieval na stavbu chrámu, ktorú začal Ptolemaios II. o 180 rokov skôr, v roku 237 pr. n. l.

Hneď za pylónom je rozľahlé vydláždené nádvorie lemované z troch strán kolonádou stĺpov s rôznymi hlavicami. Na nádvorí pred vstupom do prvého hypostylu stojí kolosálna socha boha Hora ako sokola s dvojitou kráľovskou korunou Horného a Dolného Egypta.

Zvláštnosťou chrámu Edfu oproti ostatným je to, že má dokonca dve prekrásne a okázalé stĺpové siene, za ktorými ešte len nasleduje najsvätejšia komnata. Zaujímavá je aj zachovalá kópia slnečnej loďky. Tá podľa legendy stúpala po oblohe spoločne so slnkom a odvážala mŕtveho faraóna do ríše bohov. Vo vnútornom jadre chrámu sa nachádza Horova svätyňa, ktorá je vytesaná z jedného kusu šedej žuly a je 4 metre vysoká. Na pravej strane svätyne je priechod do malého nezastrešeného nádvoria, odkiaľ vedú schody do novoročnej kaplnky. Je pozoruhodná zobrazením bohyne Nut ako modrej oblohy cez celý strop kaplnky.

Pri prehliadke navštívte tiež chrám zrodenia, ktorý sa nachádza na druhej strane nádvoria smerom od veľkého pylónu chrámu. Svätyňa je obklopená galériou zo stĺpov a v minulosti bola centrom každoročných osláv na pamiatku božského zrodenia Hora a počesť súčasného vládnuceho faraóna. Do polovice 19. storočia bol chrám takmer úplne pochovaný pod zemou, celý interiér chrámu bol zasypaný pieskom až po strop. Časť dediny Edfú stála priamo na jeho streche. Auguste Mariette – zakladateľ káhirského Egyptského múzea tu začal v roku 1860 kopať. Dnes je už celý komplex chrámu odkrytý a dedina bola premiestnená.

Steny chrámu sú pokryté obrovským množstvom textov, ktoré nám poskytujú jedinečné informácie o vtedajšej dobe. Jediné (čo je veľká škoda) je fakt, že v dávnych dobách prví kresťania, ktorí tadiaľ prechádzali, poškodili výjavy na stenách chrámu. Zďaleka nie všetky, ale časť utrpela pod ich „šikovnými“ rukami veľké rany. V tunajšej knižnici boli uložené rituálne texty. Zo strechy chrámu je nádherná vyhliadka na údolie Nílu. Chrám v Edfú je trochu vzdialený od kotviska lodí, čoho využívajú miestni drožkári s kaléškami ťahanými koňmi a ponúkajú turistom dopravu k chrámu a späť. Prístup k chrámu je cez povinný turistický bazár s pouličnými stánkami a sortimentom, ktorému možno ľahko odolať. Dojem z chrámu môže byť oslabený faktom, že návštevníci prichádzajú do chrámu zozadu pozdĺž jeho bočnej steny a nemôžu tak hneď obdivovať nádheru vstupného pylónu.

Edfu leží na pol ceste medzi Luxorom a Asuánom na západnom brehu Nílu. Pre individuálnych turistov existuje možnosť dopraviť sa do Edfu vlakom či autobusom. Cesta zbernými taxíkmi z Esny do Edfu je zakázaná. Ak nebudete chcieť cestovať miestnym autobusom alebo vlakom, môžete si prenajať automobil a zaplatiť si za špeciálny konvoj. Táto záležitosť vyjde asi na 80 eur. Prevažná časť zahraničných turistov do Edfu zavíta v rámci poznávacej plavby po Níle.

Karnak

Chrámový komplex Karnak sa nachádza pri juhoegyptskom meste Luxor, ktoré bývalo významným strediskom starovekého Egypta. Najrozsiahlejší dochovaný chrámový komplex v Egypte je súbor chrámových častí bohov Amona, Mut a Montua. Leží asi 3 kilometre severne od Luxoru. Počas slávneho obdobia vlády Novej ríše (1550 – 1069 pr. n. l.) boli Théby všemocným hlavným mestom Egypta a Karnak bol jeho srdcom.

Bol stavaný po etapách počas 1 500 rokov všetkými generáciami faraónov. Chrámový komplex sa rozvíjal hlavne za vlády Amenhotepa I. a Thutmosa I, kráľovnej Hatšepsut (napr. Červená kaplnka, obelisky), Thutmosa III., Amenhotepa III., Haremheb, Setchiho I., Ramessa II., Setchiho II., Ramessa III. , Taharky a Nachtnebefa I. Ide o veľkolepý a rozľahlý historický archív svätýň, stánkov, pylónov a obeliskov vytesaný z kameňa pod šírym nebom.

Karnak predstavoval domov Amona, ktorý býval uctievaný ako boh slnka, tvorivej sily a plodnosti. Pôsobivo vyzdobený komplex charakterizuje niekoľko svätýň a chrámov, ktoré sú venované rôznym bohom. Bol viac než obyčajným posvätným miestom. Bola to rezidencie faraónov, administratívne centrum, obrovská pokladnica a základný kameň hospodárstva štátu, ktorý vlastnil rozsiahle pozemky a zamestnával desiatky tisíc pracovníkov. Prístup tu mali len kňazi a kráľovská družina. Obyčajný ľud mal zákaz vstupovať do jeho posvätných častí.

Karnacný chrámový komplex sa skladá z troch častí. Hlavná posvätná časť zasvätená bohovi Amonovi leží v centre komplexu a jeho hlavnou dominantou je Veľký chrám boha Amona s rozľahlým posvätným jazerom. Amon bol boh Vesetu a kráľom bohov. Jeho posvätným zvieraťom bol baran, zobrazovaný väčšinou v podobe baranej sfingy.

Amon bol najvýznamnejším božstvom Egypta a jeho chrámy boli najdôležitejšie stavby v krajine. Po celom Egypte boli stavané a zasväcované nové chrámy Amonovi. Amonov chrám sa nachádza v centrálnej časti komplexu. Od nílskeho prístaviska viedla k vestibulu Veľkej stĺpovej siene alej Amonových baraních sfíng z doby Ramsessa II.

Na nádvorí za pylónom je malá stĺpová sieň s neskoršou prístavbou – žulovými obeliskami kráľovnej Hatšepsut. Dnes tu stojí iba jeden, druhý leží vedľa neďalekého posvätného jazera. Je to najvyšší obelisk v Egypte, meria takmer 30 m a zostal zhotovený z jediného žulového bloku. Na druhej strane voľné priestranstvo je slávnostný chrám Tuthmosa III., ktorý faraón postavil na vlastnú oslavu.

Zdrojom vody v posvätnom jazere bola spodná voda. Kňazi ju používali na rituálne umývanie. Hneď vedľa posvätného jazierka sa nachádza žulová socha veľkého skarabea. Zrejme okolo nej uvidíte dookola pochodovať turistov. Na tohto skarabea sa totiž viaže povera: 3 × obísť skarabea znamená šťastie, avšak 7 × obísť už znamená do roka sa vydať a mať dieťa. Smerom na juh sa nachádza posvätná oblasť Amonovej manželky Mutyi spojený s hlavným chrámom alejou sfíng s hlavou barana. V jeho centre stoja zvyšky Mutiinho chrámu z doby Amenhotepa III., ktorý sa rozkladal čiastočne na brehu ďalšieho posvätného jazera. Všade v posvätnej oblasti sú žulové sochy leviej bohyne Sachmet.

Smerom na sever sa nachádza posvätná oblasť starého tébskeho miestneho boha Montua s hlavou sokola. Pôvodne bol boh thébským božstvom a v jeho uzavretom areáli sú zvyšky chrámu a posvätného jazera. Tento areál je veľmi zanedbaný a pre verejnosť je väčšinou neprístupný.

Komplex chrámov v Karnaku a Luxore je celkom nepochybne jednou z najzaujímavejších pamiatok starovekého Egypta. Nejedná sa totiž o dielo jedinca, ale o niekoľko diel mnohých dynastií, ktoré od seba oddeľuje niekoľko storočí. Chrám v Luxore nájdete v južnej časti Vesetu, zatiaľ čo Karnak v časti severnej. Obidva tieto komplexy boli predtým spojené alejou sfíng tiahnucich sa v dĺžke 40 km. Okolo týchto chrámov leží pod vrstvami piesku a nílskeho bahna staroveké mesto Théby, čiže Veset.

Vstup pre návštevníkov je otvorený od 6 hodín a pri skorej rannej návšteve sa vyhnete dennej horúčave. Pokojnejšie je tu tiež popoludní, nevýhodou je však veľké teplo a ťažko sa tu dostanete do tieňa. Ak máte viac času, rozdeľte si návštevu na dennú a večernú dobu, kedy môžete uvidieť aj predstavenie Zvuk a svetlo. Predstavenie začína v aleji sfíng s hlavou barana, potom publikum sleduje rozprávaný príbeh na Veľkom nádvorí a vo Veľkom hypostyle a finále príbehu sa odohráva pri Posvätnom jazere. Už kvôli možnosti prejsť sa chrámom pod hviezdnym nebom určite stojí za to túto akciu navštíviť.

Od vzniku egyptológie ako vedy sa v Karnaku vykonávala celá rada vykopávok a rôzne projekty stále pokračujú. Najväčšie úsilie archeológov sa dnes sústreďuje na konzerváciu a systematické reštaurovanie existujúcich monumentov. Egyptskí archeológovia teraz oslavujú ďalší úspech. V januári 2009 objavili hrádzu, ktorú starovekí Egypťania využívali na prístup do chrámového komplexu Karnak počas obdobia sucha. Objav hrádze podľa vedcov dokazuje, nakoľko bol komplex dôležitý v náboženskom živote Egypťanov.