Etiketa na cestách

Pred niekoľkými rokmi sa moja známa ocitla ako komparzistka v thajskej minisérii (potrebovali cudzinku, ktorá by „hrala“ cudzinku). Tak sa objavila na pľaci v Bangkoku v tielku s ležérnou sukňou a žabkami. Hoci vedela, že ženy si musia pri návšteve thajských chrámov zakrývať ramená, neuvažovala o tom, že moje ramená nemôžu byť odhalené ani v štátnej televízii.

Rýchlo sa to vyriešilo, šatniarky podali sveter, ktorý si mala obliecť cez tielko, zatiaľ čo vizážistky naniesli na tvár mejkap v žuvačkovo-ružovej farbe a vlasy natupírovali do objemného hniezda. Táto historka mi pripomína to, prečo je pri cestovaní do cudzej krajiny taký dôležitý prieskum.

Radosť z cestovania často pramení z interakcie s miestnymi obyvateľmi a spoznávania nových kultúr. Je však oveľa pravdepodobnejšie, že cestovanie bude pre vás obohacujúce, ak budete rešpektovať miestne zvyky a etiketu. Byť cestovateľom je ako byť hosťom v cudzom dome – a vy nechcete, aby sa vaši hostitelia cítili nepríjemne alebo trápne.

V niektorých krajinách je napríklad v poriadku polievku chlípať – v skutočnosti to priam očakávajú. V iných krajinách je veľmi urážlivé aj obyčajné gesto rukou, napríklad ukázanie prstom alebo zdvihnutie palca. A v niektorých krajinách vás nedodržanie pravidiel môže dostať do väzenia.

Pred cestou si zistite, kam cestujete, aby ste vopred vedeli, čo sa považuje za neslušné, nevhodné alebo nezákonné. Naučte sa miestne zvyky, pravidlá a zákony – a nepredpokladajte, že sa na vás nevzťahujú, pretože ste turista. Platia.

Naučte sa niekoľko základných slov v miestnom jazyku, ako napríklad „dobrý deň“, „prosím“ a „ďakujem“, čo je prejavom úcty. Dôležité je však aj primerane zdraviť – v Grécku sa napríklad kývanie hlavou považuje za nezdvorilé. V niektorých krajinách nie je prípustný žiadny fyzický kontakt, zatiaľ čo v iných sa pripravte na výmenu bozkov na líce. Dokonca aj úsmev môže byť nesprávne interpretovaný; v niektorých ázijských kultúrach je úsmev počas formálneho predstavovania neúctivý.

Ak ste na pláži v Brazílii, je úplne prijateľné nosiť sotva viditeľné bikiny, hoci v rozpore s rozšíreným názorom ženy nechodia hore bez. V Thajsku možno občas uvidíte turistku nahore bez, ale v thajskej kultúre je to veľmi odsudzované (a veľmi urážlivé). Všeobecne platí pravidlo, že nerobte to, čo robia turisti (aj keď im to prechádza), ale robte to, čo robia miestni. V chrámoch, kostoloch, mešitách a kláštoroch je najlepšie obliekať sa skromne – môže sa vyžadovať, aby ste si zakryli ramená, kolená a/alebo vlasy, inak vám bude odopretý vstup.

Všetci sme už videli, ako turista s nie príliš jemným teleobjektívom priblížil staršiu peruánsku ženu alebo modliaceho sa budhistického mnícha. Fotografovanie osôb (najmä detí) bez ich súhlasu je jednoducho nevhodné. Ak ich požiadate o fotku, môžu za ňu žiadať peniaze. V niektorých krajinách sa môže stať, že sa situácia obráti a miestni obyvatelia vás požiadajú, aby ste ich odfotili. A hoci by to malo byť samozrejmé, nie vždy je vhodné robiť si selfie, napríklad pri prehliadke koncentračného tábora.

Skratka PDA z angl. Public displays of affection

V niektorých krajinách môže byť PDA pre miestnych obyvateľov nepríjemná alebo priam rozčuľujúca aktivita, za ktorú vás dokonca môžu aj zatknúť. Napríklad v Spojených arabských emirátoch nie je PDA technicky nezákonné, ale akékoľvek verejné prejavy náklonnosti považované za porušenie verejnej morálky sa trestajú podľa článku 58 trestného zákonníka SAE – a to by vás mohlo dostať do väzenia. PDA sa neobmedzuje len na bozkávanie; v niektorých častiach sveta môže byť pohoršujúce dokonca aj držanie sa za ruky alebo objímanie.

V mnohých častiach sveta, napríklad na rušných trhoch v Maroku alebo na farebných trhoch Mayov v Guatemale, sa očakáva výmenný obchod. Príliš tvrdé vyjednávanie by však mohlo byť pre predávajúceho nepríjemné – predsa len si musí zarobiť na živobytie. Ak si nie ste istí priemernou cenou predmetov, ktoré chcete kúpiť, opýtajte sa vopred v hoteli (a nečakajte, že budete vyjednávať v kamennom obchode). Znalosť miestnej meny a trochu miestneho jazyka vám môže priniesť rešpekt – a prispieť k pôžitku z výmenného obchodu.

Etiketa stolovania sa v jednotlivých krajinách líši, či už jete nožom a vidličkou, paličkami alebo rukami. Napríklad v Indii sa na jedenie používa pravá ruka (ľavá ruka sa používa na hygienu). V Japonsku sa považuje za neslušné nechať jedlo na tanieri (je to plytvanie!), zatiaľ čo v Číne sa považuje naopak za neslušné ho nechať prázdny, pretože prázdny tanier naznačuje, že hostitelia šetrili na porciách. Ak vám servírované jedlo nechutí, buďte láskaví a ochutnajte kúsok – nikdy nekrčte nos, nech už cestujete kamkoľvek.

V niektorých krajinách, ako napríklad v Spojených štátoch, sa prepitné očakáva a často sa odsudzuje, ak nedáte dostatočné prepitné. Vo väčšine európskych krajín však prepitné nie je pravidlom – účet jednoducho zaokrúhlite nahor. V niektorých krajinách môže byť prepitné dokonca urážlivé. V Japonsku by ponechanie prepitného mohlo uviesť čašníka do rozpakov (štandardom je vysoký servis) a v Nórsku sa prepitné považuje za predvádzanie sa. V niektorých prípadoch sa turistom môže dostať prednostného zaobchádzania, pretože dávajú prepitné, čo u miestnych obyvateľov vyvoláva nevôľu, preto nepredpokladajte, že dávanie prepitného je vždy najlepším riešením.

Nemusíte súhlasiť s politikou alebo náboženskými zvyklosťami tej ktorej krajiny, ale nie vždy je vhodné o nich otvorene alebo verejne diskutovať. Miestnym obyvateľom môže byť nepríjemné hovoriť o týchto témach a v niektorých častiach sveta by ste sa za to mohli dostať do problémov. V niektorých krajinách by kritika alebo urážka vlády alebo kráľovskej rodiny mohla viesť k prísnym trestom. Napríklad v Thajsku môže byť každý, kto hanobí alebo uráža kráľa, kráľovnú, následníka trónu alebo regenta, uväznený až na 15 rokov.

Keď cestujete, plány sa môžu pokaziť. Vlaky môžu meškať (alebo prísť presne na čas, ak ste v Nemecku alebo Japonsku – ale nebudú na vás čakať, ak meškáte minútu). Ak ste na “ ostrove“, môže sa stať, že budete čakať na niektoré služby dlhšie, ako ste ptrdpokladali. Ak radi plánujete každý detail cesty, môže to byť frustrujúce. S hnevom sa však ďaleko nedostanete. Skúste radšej prijať pomalšie tempo a žiť ako miestni obyvatelia.

Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíte, je takmer nemožné cestovať po cudzej krajine bez toho, aby ste v určitom momente neúmyselne neporušili kódex správania. Chyby sa stávajú. Ak niekoho urazíte ukazovaním prstom alebo veľkým „medvedím“ objatím, úprimné ospravedlnenie sa takmer vždy hodí.

Cestovanie je o tom, aby ste išli s prúdom, ale naučiť sa byť láskavým hosťom v inej krajine môže výrazne obohatiť vaše cestovateľské zážitky.