Najkrajšie železničné stanice Európy

Európske vlakové stanice – ako napríklad klasická St. Pancras z červených tehál v Londýne alebo stará a ultramoderná Strasbourg-Ville vo Francúzsku – sú viac než len obyčajné stanice. Sú to poklady zlatej éry cestovania vlakom, architektonické zázraky a komunitné centrá, kde miestni obyvatelia aj návštevníci nakupujú, jedia a počúvajú živú hudbu a navštevujú umelecké výstavy. Pozrite sa s nami na niektoré z najpôsobivejších európskych staníc, ktoré nám poskytli pádny dôvod pre ich návštevu.

Veľkolepá fasáda z červených tehál stanice St. Pancras International upúta pozornosť aj v ruchu centra Londýna. V pravom viktoriánskom gotickom štýle súperí impozantná hodinová veža o pozornosť s radmi klenutých okien na tejto zrekonštruovanej železničnej stanice z 19. storočia. Po rozšírení v roku 2007 sa na St. Pancras nachádza 15 vlakových nástupíšť, viac ako 50 obchodov a reštaurácií, päťhviezdičkový hotel, verejné klavíry a lavičky vyrobené z olympijských kruhov z Londýna 2012.

Stanica São Bento s 8 nástupišťami bola dokončená na mieste benediktínskeho kláštora v roku 1916 a vďaka vlysom z dlaždíc od podlahy až po strop v hlavnej sále je jednou z najobľúbenejších atrakcií Porta. Dielo Jorgeho Colaça, takmer 20 000 modro-bielo maľovaných dlaždíc azulejo oživuje pastierske scény, históriu dopravy v Portugalsku, kráľovskú svadbu a portugalské „dobytie“ Ceuty na severnom pobreží Afriky.

Milano Centrale je obrovské – dvakrát väčšie ako mestské Duomo – s 24 nástupišťami, ktoré denne obslúžia približne 320 000 cestujúcich. A so svojimi bombastickými, nadštandardnými sochami a eklektickou zmesou architektonických štýlov (vrátane secesie a art deca) vyzerá zvonka skôr ako kráľovská opera alebo palác. Stanica bola postavená v rokoch 1912 až 1931 a jej pôvodný jednoduchý dizajn bol na príkaz Mussoliniho výrazne vyzdobený na oslavu fašistického režimu.

Napriek prúdu cestujúcich pôsobí hlavná hala Antwerpen – Centraal so svojím veľkolepým schodiskom, čipkovanými oknami zo železa a skla a lesklou mramorovou podlahou ako posvätný priestor. Niet divu, že stanica má vo flámčine prezývku Spoorwegkathedraal („železničná katedrála“). Stanica, ktorá bola po prvýkrát otvorená v roku 1905 a v rokoch 2000 až 2009 bola zrekonštruovaná a rozšírená tak, aby sa na nej mohli pohybovať vysokorýchlostné vlaky, má 14 nástupíšť na štyroch úrovniach.

V roku 2007 bola majestátna budova Gare de Strasbourg-Ville z 19. storočia a jej prístavba zo začiatku 20. storočia uzavretá do lesklého skleneného puzdra; tento dizajn časovej kapsule ponecháva historickú budovu nezmenenú, ale chránenú pred poveternostnými vplyvmi. Umožnilo to tiež výrazné rozšírenie tohto v súčasnosti druhého najväčšieho železničného uzla vo Francúzsku (v roku 2016 obslúžilo La Gare Ville viac ako 18 miliónov cestujúcich).

Túto secesnú železničnú stanicu z roku 1919 denne navštívi približne 200 000 cestujúcich, čo z nej robí najnavštevovanejšiu budovu vo Fínsku. Červeno-hnedá stavba obložená fínskou žulou je síce nápadná, ale pozornosť pútajú dva páry masívnych sôch s lampášmi, ktoré lemujú hlavný vchod. V roku 2000 pribudla nad centrálnymi plošinami strecha zo skla a ocele, ktorú navrhol Esa Piiroinen a ktorá chráni cestujúcich pred nepriaznivými vplyvmi počasia.

Eklektickú stanicu Atocha v španielskom hlavnom meste čiastočne navrhol Gustave Eiffel; jeho vplyv je najviac viditeľný na oblúkovej oceľovo-sklenenej streche vlakovej haly. Keď v 80. rokoch 20. storočia prevádzka na stanici prerástla pôvodnú budovu z roku 1892, pribudla prístavba s 25 nástupišťami a priestor starého nástupišťa sa zmenil na átrium plné niekoľkých tisícok tropických rastlín z celého sveta.

Táto palácová železničná stanica pochádza z dielne Pierra Cuypersa, ktorý stojí za Rijksmuseum. Amsterdam Centraal, ktorá bola otvorená v roku 1889, spája anglické, flámske, francúzske a holandské vplyvy do goticko – renesančného obrodného štýlu s vežičkami a strechou s výškou 131 metrov. Podporný systém budovy je však možno ešte pôsobivejší: 8 687 drevených pilót zatlčených do troch umelých ostrovov ju vyzdvihuje nad rieku IJ.

Táto dvojplatformová stanica v štýle kráľovnej Anny v škótskom meste Wemyss Bay je napriek svojej 60-metrovej hodinovej veži akoby dedinskou a je poslednou zachovanou stanicou postavenou bývalou železničnou spoločnosťou Caledonian Railway Company. Pochádza z roku 1903 a kedysi bola preslávená výstavami závesných košov a črepníkových rastlín v čakárňach so sklenenými baldachýnmi, ale v 70. a 80. rokoch 20. storočia chátrala. Skupina miestnych obyvateľov si v roku 2009 adoptovala stanicu od spoločnosti ScotRail a z peňazí získaných z miestneho charitatívneho kníhkupectva a z finančných prostriedkov spoločnosti ScotRail vyzdobila stanicu zvnútra aj zvonka kvetinovými expozíciami.