Nakoľko som vyštudovaný profesionálny fotograf a strašne ma irutujú zlé a veľmi zlé fotografie, ktorými sa sociálne siete v čase dovoleniek iba tak hemžia, rozhodol som sa v tejto sérii článkov priniesť zopár tipov a hlavne rád ako na to. Pre tento seriál som poprosil 2 kamarátky z Prahy – Lucku a Lenku (nie sú žiadne fotografky), ktorým som vždy postupne vysvetlil čo a ako.

Prvé zoznámenie sa s fotoaparátom…

Rady, tipy, triky a návody na kvalitnú fotografiu. Vydajme sa spoločne do fotografického sveta a naučte sa, ako robiť kvalitné snímky, s ktorými sa môžete prezentovať nielen na sociálnych sieťach. Ukážeme si jednoduché návody, ako fotiť za rôznych poveternostných podmienok vo dne i noci, ako zachytiť pohyb a s akou výbavou môžete zaobstarať kvalitné a profesionálne fotografie. V seriáli poodhalíme aj rôzne zákutia postprocesu a spracovania snímok.

Na každej fotke nemusíte byť vy, namiesto toho zachyťte aj atmosféru miesta. Všímajte si detaily, nebojte sa ísť bližšie. K deťom alebo zvieratám si vždy drepnite a zaujmite ich. Keď potom urobíte zmysluplný výber, zostane vám na dovolenku krásna fotovzpomienka, ktorou očaríte aj svojich priateľov.

Čím som fotil

Všetky ukážkové snímky som robil malým ale už aj staručkým kompaktom Fujifilm FinePix F80EXR z roku 2010.

Jedna snímka vždy reprezentuje „typicky zlú fotku“, druhá potom „podarenejšiu verziu“ rovnakého záberu. Všetky snímky boli nadobudnuté „za chôdze“, teda bez prípravy a zložitého nastavovania. Porovnateľné snímky tak na dovolenke jednoducho vyhotovíte sami aj s priemerným kompaktom.

Digitálny fotoaparát ponúka úplne každému možnosť nacvakať počas týždňa takmer neobmedzené množstvo fotiek. Často sa potom stáva, že si ľudia z dovolenky privezú tisíce snímok, ktoré potom už nikdy neuvidia. Alebo, v horšom prípade, ukážu túto záplavu nenápaditých momentiek všetkým svojim známym, ktorí sa nestihnú včas vytratiť.

Nebuďte tiež takí: miesto úmorného cvakania si dovolenku užite a prineste si pekné zážitky v hlave aj na pamäťovej karte. Okrem všeobecnej rady, a to že kvalita má prednosť pred kvantitou, vám prinášam 12 konkrétnych tipov, ako ľahko vylepšiť vaše dovolenkové momentky.

Nesnažte sa mať človeka vždy uprostred fotky

To, ako sú objekty na fotke usporiadané, je rozhodne jeden z najvýraznejších rysov fotografie. Zlá kompozícia môže úplne rozbiť a pošliapať aj inak zaujímavý námet.

Zle: Medzi najčastejšie chyby patrí stredová kompozícia. Dominantný objekt uprostred totiž úplne rozbije nadväznosť fotky, a namiesto toho, aby na seba upútal, vytvára napätie.

Neznamená to samozrejme, že by stredová fotografia bola a priori zlá. Ale ak nemáte vyložene umelecký zámer, ktorý stredovú kompozíciu využíva, skúste sa jej vyhnúť.

Lepšie: Umiestnite hlavný objekt do niektorej z vertikál v tretine fotky. Zostane tak dostatok miesta na kontext, teda na okolie, a zároveň pôsobí fotografia prirodzenejšie. Už v maliarstve sa táto technika využívala k vytvoreniu oku lahodiacich kompozícií.

Najlepšie: Využite prirodzených línií, nechajte postavám na fotke „miesto“ v smere, ktorým sa pozerajú, naštudujte si niečo o „zlatom reze“ a učte sa z kompozícií fotografov i maliarov …

Portrét pred budovou

Skoro z každej dovolenky si ľudia vozia fotky „človeka pred budovou“, či už je to priateľka pred vežou alebo skupinka pod štadiónom. A veľké množstvo týchto fotiek trpí výraznou chybou – nikto na nich nie je poznať.

Zle: Povedzte ľuďom, aby sa postavili čo najbližšie k veľkej budove. Sami potom choďte čo najďalej od budovy, aby sa vám tam celá vošla.

Lepšie: Postavte sa tak, aby sa vám do záberu zmestila celá budova. Potom si človeka alebo skupinku postavte tak, aby od vás boli vzdialení niekol’ko metrov a zaberali výraznú časť fotky – budú tak rozpoznateľné ich tváre. Ak chcete, môžete si aj drepnúť alebo ideálne sadnúť na zem a „zrovnať výškový rozdiel“. Výsledkom je fotka, kde je fotografovaná postava pekne vidieť, a budova tiež.

Typicky zlá fotografia. Miniatúrna postava, padajúca budova, veľa oblohy. (Celok po rozkliknutí)

Vhodnejšia kompozícia: dostatočne dominantná postava s väčšinou budovy. Žiadne hluché miesta.

Spoločný portrét

Spojenie „klasický autoportrét“ získal s príchodom digitálnych zázrakov nový význam: človek s natiahnutou rukou fotí sám seba. Vďaka optickému skresleniu má jeho hlava značne skreslené proporcie.

Zle: fotiť sám seba za každú cenu …

Lepšie: požiadajte ochotného kolegu alebo okoloidúceho. Samozrejme si dajte pozor, aby vám s fotoaparátom neutiekol. Dobrou voľbou sú ostatní turisti, ktorí na mieste tiež fotografujú. Alebo rodičia s deťmi, ktoré ešte nevedia veľmi rýchlo utekať.

Viem čo a prečo fotím. Na uhle pohľadu záleží

„Postav sa tamto k tomu stĺpu a usmievaj sa,“ počujeme často od dovolenkových fotografov. Výsledkom sú ale neprirodzené a nezaujímavé zábery, úzkostlivo dodržiavajúce vzorček „človek + pamiatka + sýýýýr“.

Fotografie zachytávajú informácie a zmrazia ich v čase, môžu sa teda vlastne stať prostriedkom komunikácie. Ale len vtedy, keď viete, prečo ich fotíte, komu ich prípadne chcete ukázať, čo na nich chcete mať, čo znázorniť, čo povedať, aký dojem vyvolať. A nemusíte byť ani profesionál, aby ste mohli rozprávať príbeh pomocou fotografií.

Zle: vyfotíte všetko, čo vidíte, ako to vidíte, kde to vidíte, odkiaľ stojíte. Však doma už tam niečo použiteľného nájdete. A keď nie, dáte jednoducho na facebook všetky fotky a priatelia si tam niečo vyberú.

Lepšie: Fotiť budete len to, čo vás nejako zaujme. Pomôže vám to uchovať si spomienku na daný zážitok, a tento aj lepšie ukázať ostatným.

Skúste miesto sústredenia sa na vašich príbuzných, alebo na architektonické pamiatky, zamerať na jednoduché zachytenie miesta ako takého. Vrátane detailov, miestnych ľudí, možno aj ostatných turistov, skrátka genius loci …

Nejdete sa predsa na dovolenku fotiť, idete si oddýchnuť, niečo nové spoznať, zoznámiť sa s inou kultúrou. Toto zoznámenie, a nie fotka, je teda zrejme vaším cieľom. Skúste zachytiť detaily, ktoré vás zaujmú, a ktoré vám potom zážitok v pamäti osviežia.

Ešte lepšie: V ideálnom prípade by bolo dobre už od počiatku vedieť, čo chcete odfotiť a prečo. Miesto pre improvizáciu je tu samozrejme vždy, však jasná predstava vám umožní sústrediť sa na precízne prevedenie a vystihnutie jedinečnosti miesta a okamihu. Ale neprežeňte to s plánovaním, mohli by ste tým nakoniec frustrovať seba aj ostatných.

Makro fotografie – kvetinky a chrobáčiky

Najčastejším námetom fotografií zblízka sú kvety, motýle, chrobáky a iná miniatúrna háveď. Podstatou makrofotografie všeobecne je snímanie detailov v mierke od 1: 2. (Obraz na snímači: skutočný predmet). So špeciálnym objektívom (nie teda pri bežnom kompakte) možno dosiahnuť pomere 1: 1.

Zle: Vyhliadneme si kvetinu, s krásnym pukmi, prídeme k nej na jeden krok, namierime kompakt a stlačíme spúšť. Výsledkom bude fotografia zobrazujúca polku lesa. Všetkým divákom budeme musieť následne vysvetliť, že tá kytička uprostred mala naozaj krásne kvety, ale nie je to na snímke bohužiaľ vidieť.

S funkciou makro a veľmi tesným priblížením objektívu dosiahneme efektnejšie a detailnejšie podanie.

Lepšie: V menu kompaktu vyhľadáme režim makro (označený väčšinou ikonou kvietku), nakloníme sa najbližšie ku kytičke a stlačíme spúšť. Výsledok môže byť uspokojivý, hrozí však, že automat spustí blesk a z obrázku sa vytratí atmosféra.

Správne: Vyskúšame si, z akej najkratšej vzdialenosti je kompakt schopný na kvetinu zaostriť (či už v režime makro alebo mimo neho). Vyskúšame nanečisto variant s bleskom aj bez blesku (samozrejme za predpokladu, že foťák umožňuje blesk vypnúť). Vyberieme najlepšiu kompozíciu zaberajúcu ten najzaujímavejší detail a stlačíme spúšť. Dôležité je, nebáť sa ísť s objektívom fotoaparátu čo najbližšie. Pokiaľ sa bude šošovka dotýkať kvetu, nevadí (ale pozor na znečistenie).

Čím bližšie budete, tým zaujímavejšie detaily (makro fotky) spravíte. Dbajte na to, aby najzaujímavejšie časti snímky boli ostré. Práve v makro fotografii je práca s ostrosťou veľmi zložitá. Stačí malý posun objektívu smerom od alebo k snímanému predmetu a to, čo bolo ostré, už je rozmazané.

Deti a zvieratá

Roztomilé mláďatká, nech už ľudské či zvieracie, sú vďačným fotografickým motívom. Hoci deti a zvieratá môžete fotiť v rozličných situáciách a s rozličnými zámermi, platí niekoľko zásad, na ktoré je dobré dať si pozor.

Zle: Fotíte z miesta, bez čakania, bez prípravy, skrátka „point-and-shoot“. Výsledkom je nejasný záber, kde vy síce po pamäti tušíte dieťa, ktoré ste fotili, ale všetci ostatní vidia „niečo pri zemi“.

Lepšie: Keď fotíte deti alebo zvieratá nebojte sa ísť do podrepu. Presuniete sa tak z nadhľadu dospelákov do perspektívy detskej (zvieracej…) a dáte im najavo svoj záujem, často upútate ich pozornosť a pohľad. A zároveň získate oveľa prirodzenejšie vykreslenie postavy, lepší detail a vôbec ladenie celej fotografie bude odkazovať k detskému pohľadu na svet.

Panorama

Panoramatické fotografie, ak nimi šetríte, dokážu krásne zachytiť atmosféru mesta či krajiny, a ozvláštniť galériu snímok. Fotenie panorám nie je zďaleka tak ťažké, ako sa môže zdať, je ale potrebné dať pozor na tri dôležité veci.

Zle: Skrátka z ruky vyfotíte tri až päť fotiek vedľa seba, ono sa to doma nejako poskladá. K zloženiu snímok vám na pomoc pribehne rad voľne dostupných programov, ale ak im dáte snímky, ktoré na seba nenadväzujú, zázračné výsledky nečakajte.

Správne: Áno, skutočne ide len o nafotenie troch a viac fotiek za sebou. Dodržať ale musíte nasledujúce pokyny:

• dostatočné prekrytie snímok – prekrývať by sa mala tak štvrtina snímky (ak fotíte na šírku). S prekryvom vám pomôže asistenčný režim pre panorámu, ak ho kompakt ponúka
• rovnaké nastavenie expozície – opäť môžete použiť špeciálny panoramatický režim, alebo zvoľte manuálne nastavenie expozície
• poloha horizontu – pre ideálne spojenie fotiek je potrebné, aby ste udržali horizont v rovnakej výške fotografie. Pomôžte si statívom, alebo aspoň už spomínaným asistenčným režimom.

So slnkom v chrbte – fotenie v protisvetle

Samotné slovo „fotografia“ možno preložiť ako „kreslenie svetlom“, a je nad slnko jasnejšie, že za bieleho dňa sa teda fotí lepšie, než v noci. Ale prudké slnko môže pôsobiť aj problémy – veľký rozdiel medzi svetelnými podmienkami na slnku a v tieni môže spôsobiť, že z vašich priateľov uvidíte len siluety.

Zle: Za plného slnka fotíte, odkiaľ vás napadne. Výsledkom sú príliš kontrastné fotky bez kresby v zliatych tieňoch, alebo naopak so sliatymi svetlami (tzv. prepálenie).

Lepšie: Fotíte plus mínus chrbtom k slnku. Fotené objekty, pozadie i obloha sú teda osvetlené rovnakým zdrojom, a fotoaparát nebude mať so zachytením dynamického rozsahu problém.

Ešte lepšie: Ak môžete, počkajte s fotením na tzv. Zlatú hodinu, ktorá udrie približne hodinu pred západom slnka, prípadne s jeho východom. Slnečné svetlo je vtedy miernejšie, tiene mäkšie, farby teplejšie a snímky zlatisté. Podobne priaznivý efekt môže mať aj polojasné až zatiahnuté počasie.

Fotenie v kostole

Božie chrámy patria k obľúbeným turistickým atrakciám. Väčšina z nich ale zároveň slúži veriacim a pútnikom ako miesto pre pokoja. Nezaraďte sa zástupom bezohľadných turistov a rešpektujte kostolné atmosféru.

Zle: Fotíte s bleskom, so zapnutými zvukmi zaostrenia a uzávierky, a pokiaľ možno ešte dirigujete celú rodinu, kam sa má postaviť a ako sa usmievať.

Lepšie: Vypnite blesk, rovnako vám nijako nepomôže. Namiesto toho si nastavte korekciu expozície -1 EV a pri fotografovaní si dôsledne fixujte fotoaparát, napríklad o zábradlie, mreže, lavicu alebo podlahu.

Nočný portrét

Fotenie v noci je z pochopiteľných dôvodov problematické. Napriek tomu práve po západe slnka sa mestá premieňajú na nepoznanie, a bolo by škoda ich v ich nočnej košieľke nezachytiť. Ako na to?

Zle: Nastavím automatiku, tá si s tým poradí. Ale neporadila, namiesto toho len blesk blesk a fotka je černota sama.

Ukážka vypĺňania po týždňoch.

Základné pravidlo pre fotenie nočných portrétov – foťák oprieť, nastaviť dlhý čas (kľudne 2″) a cvaknúť.

Stále zle: No tak vypnem blesk. To je síce krok správnym smerom, ale pravdepodobne nepostačí. Fotka bude zbytočne svetlá a pravdepodobne rozmazaná.

Správne: Nastavte režim nočnej fotografie či nočného portrétu. Foťák dajte na statív, alebo aspoň položte na pevný podklad. Tá chvíľka laborovania sa bohato oplatí, odmenou vám bude pekne ostrá nočná fotka. Pre vykreslenie postavy alebo objektu v blízkom popredí (do troch metrov) aktivujte blesk. Dôležité je, aby ostal aj pri blesku nastavený dlhý čas expozície.

Mesto v noci

Na zaujímavú fotku nočného mesta je len jeden recept. Dlhý čas, statív alebo zábradlie a hlavne žiadny blesk.

Blesk dostrelí maximálne tri až päť metrov, budovy sú teda v tme.

S dlhým časom zachytí snímač aj slabé svetlo, snímka dostane atmosféru.

Fotenie cez sklo

Občas si chcete z exotického obchodu niečo priviezť, bez toho aby ste za to zaplatili. Nehovoríme teraz o krádeži, ale o fotení tovaru vystaveného vo výkladných skriniach, alebo exponátov v múzeu.

Zle: Automatika, ktorá zvyčajne zapne blesk, spôsobí, že na snímke vidíte iba veľký žiarivý odraz. Aj v prípade, že blesk vypnete, môžete sa stretávať s odleskami všetkých svetlých objektov v okolí

Dobre: Vypnite si blesk. Pristúpte bližšie ku sklu aj telom (či inak) si zatieňte, zabránite tak odleskom. Pokiaľ je sklo špinavé, dajte pozor, kam prístroj ostrí (musí preostriť za sklo na fotený predmet). Ak sa to nedarí, vyberte si iný predmet (mimo sklo) v rovnakej vzdialenosti, jemným stlačením spúšte zaostrite a držte stlačenú spúšť, otočte sa späť na fotený predmet a spúšť dotlačte.

Kam s fotkami?

Ste späť z dovolenky, a nech ste sa krotili, na karte máte niekoľko stoviek snímok. Čo teraz s nimi?

To záleží skutočne na vás a vašich potrebách. Potrebách, o ktorých ste, ak dodržíte naše rady, premýšľali už pred samotným fotením. My tu teda iba načrtneme niekoľko pravidiel, ktoré považujeme za užitočné.

Zle: Prehrať všetky fotky na disk, na editáciu a na výber bude čas neskôr … Lenže takto si nahromadíte tisíce, desaťtisíce fotiek, a s každou ďalšou várkou bude ťažšie sa do nich pustiť. Budú na disku ležať ako nemá výčitka, pripomienka vašej neschopnosti sa k čomukoľvek dokopať.

Správne: Urobte predvýber fotiek hneď, ako je to možné. Nemusí sa jednať o nijak dôkladnú editáciu, stačí napríklad „ohviezdičkovať“ (povedané terminológiou editora Picasa) tie najlepšie, vybrať pár desiatok ako ochutnávku na web a pod.

Nezabudnite, že iný výber fotiek má byť určený pre toho, kto s vami na dovolenke bol, a iný tomu, kto sa jej nezúčastnil. Tí, čo majú dovolenku v živej pamäti, sa radi pozrú kľudne na 200 fotiek z jedného týždňa, a nebude im pripadať, že je ich moc. Majú totiž každú z nich zviazanú s reálnou spomienkou, ku ktorej fotka odkazuje.

Avšak tí, ktorí vás nesprevádzali, potrebujú, aby im fotky daný zážitok vytvorili (či sprostredkovali) z ničoho. A aj keď budete mať fotky sebalepšie, po niekoľkých desiatkach už bude ich prechádzanie pre nezúčastneného diváka únavné.

A to je koniec priatelia …

Tipy, ktoré sme vám navrhli, sú určené predovšetkým čitateľom, ktorí s fotoaparátom začínajú, prípadne tým, ktorí sa nikdy príliš nezaujímali o technickú stránku fotenia. Preto sme sa v našom výklade dopustili mnohých zjednodušení. Tí, ktorí sa fotografii venujú amatérsky alebo nebodaj profesionálne, budú mať určite mnoho výhrad, zvyčajne oprávnených. Diskusia je vám otvorená – aké rady by ste majiteľom kompaktných fotoaparátov dali vy?

Prajeme pekné leto a krásne svetlo!