Pafos – more, pláže a história

Pafos (alebo tiež Paphos) je moderné mesto s viac ako 40 tisíc obyvateľmi a rozvíjajúce sa turistické centrum, ktoré je obľúbené najmä vďaka kvalitným hotelom rôznych kategórií s európskym štandardom poskytovaných služieb. Mnoho ľudí sem prichádza aj kvôli krásnej prírode a preslnenému pobrežiu, možnostiam športového vyžitia i výbornej gastronómii. Pafos skrátka ponúka ideálne podmienky na rekreáciu a tak sa stáva dovolenkovým cieľom návštevníkov z najrôznejších kútov Európy. V Pafose si však na svoje prídu nielen plážoví povaľači, ale aj milovníci histórie, gréckej a antickej kultúry i architektúry.

Samotný Pafos bol založený v 4. storočí pred Kristom. O meste je napísané dokonca v Biblii, pretože ho počas svojich ciest údajne navštívil aj svätý Pavol z Tarsu, ktorý sa zaslúžil o rozšírenie kresťanstva medzi pohanské obyvateľstvo. Je jednou z najdôležitejších biblických postáv a o jeho osudoch je napísané v Novom zákone. Antické báje zase popisujú Pafos ako centrum kultu bohyne Afrodity. Je tiež známe, že sa Pafos v minulosti stal na nejaký čas dokonca hlavným mestom ostrova. V 4. storočí nášho letopočtu postihlo mesto zemetrasenie, počas ktorého došlo k zničeniu mnohých budov, rovnako tak ako pri nájazdoch Saracénov v 7. storočí a pri krížových výpravách. Tiež turecká okupácia mesta v roku 1974 sa významne podpísala na vzhľade Pafosu – mnoho budov bolo strhnutých, iné prestavané a vzniklo aj mnoho nových stavieb. Aj napriek tomu sa našťastie v okolí mesta podarilo zachovať množstvo pamiatok starovekého Grécka a ďalších kultúr, a tak bol Pafos v roku 1980 zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Dnes je toto staroveké mesto nielen turisticky atraktívnym miestom, ale aj významným prístavom.

Najvýznamnejšie staroveké pamiatky sú súčasťou archeologického parku Kato Pafos, ktorý je pomaly odkrývaný už od 60. rokov 20. storočia a práce stále nie sú na konci. K videniu sú tu ruiny antického mesta, z ktorého sa podarilo dochovať základy niekoľkých honosných víl. Ide o Aionovu, Dionýzovu, Orfeovu a Théseovu vilu, ktoré boli starostlivo zreštaurované a v ktorých dnes môžeme obdivovať nádherné podlahové mozaiky. Každá z týchto mozaík pochádzajúcich z 2. storočia nášho letopočtu rozpráva svoj príbeh – najčastejšie ide o výjavy z gréckej mytológie. Staré rímske vily boli objavené v roku 1962 počas stavebných prác. Pôvodne bola odkrytá len Dionýzova vila, ale neskôr boli v Pafose objavené pozostatky ešte ďalších troch rímskych víl. Napriek tomu sa zistilo, že Dionýzova vila bola pravdepodobne jedným z najbohatších domov situovaných v najbohatšej štvrti starovekého Pafosu.

Dionýzova vila, ktorá sa rozkladá na ploche 2000 metrov štvorcových, bola vybudovaná na konci 2. storočia, ale v 4. storočí ju zrovnalo so zemou mohutné zemetrasenie. Celkom 556 m2 pokrývajú zachovalé mozaiky najčastejšie s vyobrazením boha Dionýza a ďalších antických postáv. Jednou z najzaujímavejších mozaík je Scylla, ktorá ako jediná zo všetkých neleží na svojom pôvodnom mieste. Je zo všetkých mozaík totiž najstaršia a bola objavená oveľa hlbšie ako ostatné mozaiky. Je teda dôkazom toho, že pred výstavbou Dionýzovej vily stávala v týchto miestach ešte oveľa staršia, ale aj krásne zdobená budova.

Centrom ďalšej, Théseovej vily, je mozaika, na ktorej je vyobrazený príbeh Thésea bojujúceho s Minotaurom aj princezná Ariadna, ktorá mu pomáha dostať sa z bludiska. Théseova vila stávala vysoko na svahu nad morským pobrežím. Okrem nádherných mozaík sa v nej podarilo zachovať aj množstvo antických stĺpov. Mozaiky v Aionovej vile sa už trochu líšia. Vzhľadom na to, že vznikli v čase, keď bola v tejto oblasti prijatá kresťanská viera, je na nich viditeľný trochu viac kresťanský štýl. Vďaka týmto unikátnym vykopávkam si dnes môžu ľudia urobiť predstavu o tom, v akom luxuse žili vtedy bohatí mešťania. Okrem toho sa tu dajú vidieť aj pozostatky starých kúpeľov, toaliet i dômyselný systém kanalizácie.

Medzi ďalšie zaujímavosti Pafosu patria ruiny kresťanskej baziliky Agia Kiriaki zo 4. storočia, ktorá sa nachádza v pafoskej štvrti Ktima. Bazilika bola zničená počas 7. storočia, keď Cyprus čelil silnej arabskej invázii. Na mieste pôvodnej baziliky dnes stojí byzantský kostol Panagia Chrisopolitissa (kostol sv. Pavla) z 13. storočia, v blízkosti ktorého je možné vidieť fragmenty dávnych tureckých kúpeľov. Nechýba ani stĺp, ku ktorému bol pripútaný apoštol Pavol a 39 ranami bičom potrestaný za to, že kázal evanjelium miestnym obyvateľom. Jedinečnou pamiatkou Pafosu je tiež odeon, teda amfiteáter, pochádzajúci tiež z 2. storočia po Kristovi, nad ktorým sa hrdo týči maják.

Ďalším veľkým turistickým lákadlom sú Hrobky kráľov vzdialené asi 1,5 km od centra Pafosu. Táto unikátna lokalita s podzemnými hrobkami vytesanými v skalách sa rozkladá takmer na morskom pobreží. Bolo tak urobené z toho dôvodu, aby sa mrtví nemohli vrátiť späť do mesta medzi živých. Najstaršie hrobky údajne pochádzajú zo 4. storočia pred Kristom. Neslúžili však na pochovávanie kráľov, ako by sa mohlo podľa ich názvu zdať, ale po smrti do nich boli ukladaní bohatí obyvatelia a tiež významní predstavitelia mesta či úradníci. Svoj názov údajne hrobky získali vďaka svojej veľkosti a kráse. Návštevníci si dnes môžu pozrieť celkom osem odkrytých hrobiek doplnených dórskymi stĺpmi. Žiadne kostry ani predmety tých, ktorí sem boli uložení na posledný odpočinok, tu však už nenájdete. Hrobky boli kompletne vypratané – to, čo neodniesli vykrádači hrobov, radšej zachránili pred skazou archeológovia a umiestnili do múzeí.

Neprehliadnuteľnou pamiatkou pri pafoskom prístave je stredoveká štvorcová pevnosť Pafos Medieval, ktorá bola vystavaná v 13. storočí ako náhrada za pôvodný byzantský hrad Saranta Kolones, ktorého ruiny možno vidieť severne od prístavu. Z dôvodu dostatočnej ochrany má pevnosť iba jeden vchod a tiež veľmi malé okná. V roku 1570 bola pevnosť rozobraná Benátčanmi, ktorí ju tak chceli uchrániť pred Turkami dobývajúcimi ostrov. Nakoniec však pevnosť Pafos Medieval opätovne vystavali práve Turci v roku 1780. Aj táto pafoská pevnosť je dnes pamiatkou patriacou pod ochranu organizácie UNESCO.

Pokiaľ sa z Pafosu vydáte cca 10 km hlbšie do vnútrozemia Cypru, môžete navštíviť kláštor Agios Neophytos Monastery, ktorý bol vybudovaný okolo pôvodnej pustovne teológa a kronikára Neophyta. Ten si svoju pustovňu nazývanú Englistra vytesal vlastnými rukami do skaly v roku 1159. Kláštor Agios Neophytos je v súčasnosti jedným z najznámejších a najnavštevovanejších kláštorov na celom Cypre a dodnes je v prevádzke. Impozantná je aj jeho poloha vo svahu 613 metrov vysokej hory, kde ho obklopuje bujná stredozemná vegetácia.