Palác Kinských – rokoková pýcha Prahy
Jednou z ozdôb Staromestského námestia je aj nádherný rokokový Palác Kinských, v ktorom sú dnes k videniu zbierky troch významných inštitúcií – Národnej galérie, Národného múzea a Karlovej univerzity. Ružovo-biela štuková fasáda paláca dodáva šmrnc už tak pôvabnému námestiu, ktoré patrí medzi najnavštevovanejšie miesta Prahy.
Palác Kinských, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, bol postavený v rokoch 1755 – 1765 pre grófa Jána Arnošta Golze (GOLC). Ten si prial rokokový palác s dvoma balkónmi, dvoma vchodmi a balustrádou na prvom poschodí. O tom, kto je však autorom tejto honosnej stavby sa vedú spory. Niekde sa udáva, že bol autorom projektu slávny barokový staviteľ Anselm Lurag, inde je ako autor uvedený slovenský architekt a staviteľ Kilián Ignác Dientzenhofer. O bohatú štukovú výzdobu sa zaslúžil taliansky štukatér Santino Bussi. Palác vznikol na mieste, kde pôvodne stávali dva staré domy – Dom U staré měny a Dom U Stolice královské (Muglicerovský).
Prestavby a premeny
Po smrti grófa Golza v roku 1768 odkúpil palác František Oldřich gróf Kinský a v majetku tohto rodu zostal Palác Kinských až do roku 1945. V čase vlastníctva rodu Kinských prešli interiéry paláca klasicistickou premenou, palác bol rozšírený o druhý dvor, ktorý je zovretý medzi empírovými krídlami , ktorých autorom je J. O. Kranner. Roku 1836, kedy bol majiteľom paláca Rudolf knieža Kinský, sa začala komplexná prestavba tejto rezidencie pod vedením staviteľa Jindřicha Kocha. K paláci bol vtedy pristavaný dom U Pechanov a jeho interiéry dostali nádych empírového klasicizmu.
Aktuálny vzhľad
Palác Kinských stojí na východnej strane Staromestského námestia v blízkosti pomníka Jána Husa, v susedstve domu U kamenného zvonu. So susednými budovami však nestojí v jednom rade, pretože sa jeho architekt snažil zachovať presnú polohu, na ktorej stála dvojica pôvodných hotelov. Priečelie paláca je rozdelené dvoma rizalitmi (predsunutým časťami priečelia stavby), ktoré sú ukončené trojuholníkovými štítmi. Na každom z nich sú 3 sochy a na spojnici medzi nimi sa nachádzajú ďalšie 4 sochy. Tieto sochy, ktoré sú dielom sochára Ignáca Františka Platzera, majú znázorňovať antických bohov a alegórie živlov. Originály sôch boli za druhej svetovej vojny v roku 1945 poškodené a tak boli roku 1956 nahradené kópiami.
Autorom štukových výplní štítov je slávny taliansky štukatér Santino Bussi. Od neho pochádzajú tiež reliéfy Madona s dieťaťom a sv. Ján Nepomucký nad oknami. Palác je prístupný dvomi súmerne umiestnenými monumentálnymi vchodmi, ktoré sú lemované kamennými stĺpami. Na prvom poschodí ich spája úzky balkón.
Svedok významných udalostí
Palác Kinských nie je len architektonicky cenenou stavbou, ale tiež bol v minulosti svedkom niekoľkých významných udalostí. V roku 1843 sa v ňom narodila napríklad grófka Kinská, zvaná Bertha von Suttner. Niekdajšia sekretárka Alfreda Nobela sa roku 1905 stala prvou nositeľkou Nobelovej ceny mieru. Po mnoho rokov slúžil palác tiež ako nemecká škola, ktorú v rokoch 1893 – 1901 navštevoval aj Franz Kafka. Jeho otec Hermann Kafka mal na prízemí paláca Kinských od roku 1912 až do svojej smrti v roku 1931 malú galantériu. Dnes sa na mieste tohto predajného stánku nachádza na stene pamätná doska.
V roku 1929 pôsobilo v Paláci Kinských Poľské veľvyslanectvo. Do povedomia ľudí sa však stavba dostala predovšetkým roku 1948, kedy zohrala významnú úlohu v komunistickej propagande. Klement Gottwald z jedného z palácových balkónov predniesol svoj slávny prejav začínajúci slovami „Práve som sa vrátil z Hradu …“ a vyhlásil tak začiatok éry komunizmu. Z rovnakého miesta potom o 42 rokov neskôr prezident Václav Havel vyhlásil, že sa komunizmus už nikdy nevráti.
To najlepšie zo zbierok
V roku 1992 bol Palác Kinských spoločne so Staromestským námestím vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V rokoch 1995 až 2000 prešiel palác rozsiahlou rekonštrukciou, pri ktorej bola opravená knižnica Kinských, boli sprístupnené prísne chránené románske a gotické pivnice. V priestoroch paláca bolo po rekonštrukcii otvorené Kafkové kníhkupectvo a vzniklo tu tiež informačné centrum Národnej galérie v Prahe, ktorá tu má od roku 1949 umiestnenú svoju zbierku grafík. V prednom trakte je vyhradený priestor pre výstavnú činnosť. V zadnom trakte paláca sa potom nachádzajú kancelárie, kaviareň a muzeálny obchod patriaci taktiež Národnej galérii.
Dnes sú v dvadsiatich sálach Paláca Kinských vystavené tie najlepšie zbierky troch významných inštitúcií – Národnej galérie, Národného múzea a Karlovej univerzity. Palác Kinských tak predstavuje najvýznamnejšie výstavné priestory v Českej republike. V starej knižnici je k videniu napríklad stála expozícia českej krajinomaľby 19. storočia zo zbierok Národnej galérie. Veľmi zaujímavá je tiež zbierka Umenie Ázie a Umenie staroveku. Na svoje si tu prídu milovníci starého Egypta, antického Grécka, Mezopotámie, ale aj starého čínskeho a japonského umenia.