Porto – miestov, kde vzniklo portské

Porto ležiace na pobreží Atlantického oceánu je druhým najväčším mestom Portugalska. Mesto dalo meno nielen celej krajine, ale aj tradičnému produktu, akým je Portské víno. Víno sa dodnes zváža po rieke Duoro, a stalo sa hlavným vývozným artiklom s exportom do celého sveta.

Porto sa rozkladá v jednej z priemyselne najrozvinutejších oblastí Portugalska pri ústí rieky Douro. Kedysi tu existovalo rímske dvojmesto Porte a Cale. Keď došlo k jeho spojeniu, vznikol názov Portucale, ktorý používali Maurovia. Už od dávnych čias žije mesto prevažne obchodom a rozhodujúce postavenie mali vždy mešťania a obchodníci. Dnes v samotnom Porte žije 420 tisíc obyvateľov, celá aglomerácia potom číta 900 tisíc obyvateľov.

Obchod s vínom má aj dnes mimoriadny význam pre hospodársky život Porta, zanedbateľný však nie je ani textilný, potravinársky a chemický priemysel, výroba keramiky, hutníctvo a remeslá, najmä klenotníctvo. Portské víno je víno alkoholizované. Výrobcovia kedysi dávno začali pridávať do vína brandy, aby sa nekazilo pri dlhých cestách po mori a prišli na to, že brandy zastavuje proces kvasenia a vytvára sladkú príchuť, ktorá sa zrením v sudoch prehlbuje. Za špičkový ročník je označený iba ten, kedy je výnimočná úroda.

„Ruby“ je tmavočervené portské s ovocnou príchuťou, zatiaľ čo „tawny“ sú zmesi, ktoré zreli v dubových sudoch. Jedným druhom portského, ktorý nie je príliš známy okrem Portugalska, je biele portské (porto branco), vyrábané z bielych odrôd viniča. Podáva sa ako aperitív, ostatné vyššie spomínané druhy sa podávajú po jedle. Na ľavom brehu Doury sa nachádzajú vínne pivnice Vila Nova de Gaia, v ktorých dozrieva toto preslávené portské víno. Mnohé z nich sú dokonca prístupné verejnosti.

Najstaršie pamiatky pochádzajú z doby rímskeho impéria, ale najväčšieho rozkvetu dosiahlo mesto až po narodení kráľa Henricha Moreplavca, ktorému sa podarilo nadviazať obchodné styky s Anglickom a Flámsko. Starý prístav na Doure bol doplnený prístavom Leixoes na severe mesta, ktorého vybudovanie umožnilo vo zvýšenej miere prepravovať tovar.

Historické jadro mesta Porto nazývané Ribeira, rozkladajúce sa pozdĺž brehu rieky, bolo v roku 1996 pridané na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Štvrť je pretkaná spleťou úzkych, kľukatých uličiek a tienistých arkád. Táto časť mesta má nádhernú atmosféru, mnoho domov je však v zlom stave, preto prechádza rekonštrukciou.

Panoráme mesta dominuje katedrála založená v 12. storočí, ktorá však počas 17. a 18. storočia prešla radom stavebných premien. To zapríčinilo, že katedrála dnes postráda akýsi jednotný štýl. Bola vystavaná na kopci Penaventosa, ktorý bol podľa archeologických nálezov osídlený už pred 3 tisíc rokmi. Katedrála, čiže Sé dnes čnie vysoko nad mestom a stala sa preto významným orientačným bodom. Ide o impozantnú, ale trochu hrozivú stavbu, ktorá sa môže pochváliť niekoľkými cennými architektonickými prvkami. Hlavné priečelie definované po stranách dvoma štvorhrannými vežami s kupolami je zdobené románskou ružicou z 13. storočia. K priečeliu bol následne pristavený ešte barokový portál, interiér chrámu bol tiež barokovo prestavaný.

V južnej priečnej lodi sa nachádza vchod do krížovej chodby zo 14. storočia a Capely de Sao Vicente. Po pôvabnom schodisku z 18. storočia je možné sa dostať do horných podlaží, ktoré sú vyzdobené obrazmi z kachličiek „azulejos“ s námetmi zo života Panny Márie a z Ovidiových Premien. V hlavnej lodi je mramorová krstiteľnica, nesená dvoma postavami a na nej bronzový reliéf Ježišovho krstu od sochára Teixeiru Lopesa žijúceho v rokoch 1866 až 1918.

V okolí katedrály sa nachádzajú najrôznejšie pamätníky minulosti, napríklad renesančný kostol Santa Clara s jednoduchou fasádou, ale honosným pozláteným interiérom, alebo železničná stanica Sao Bento z prelomu 19. a 20. storočia. Vnútri môžete obdivovať množstvo azulejos od Jorgeho Colaça. Stanica sa stala technickou a umeleckou atrakciou mesta. Pod katedrálou sa rozkladá husto obývaná štvrť Barredo, ktorá sa od stredoveku prakticky nezmenila. Sú tu ukryté malé námestíčka, krivoľaké uličky, renesančný jezuitský kostol Igreja dos Grilos či múzeum portugalského básnika Guerra Junqueira. Námestie pred katedrálou je ohraničené biskupským palácom z 18. storočia.

Centrom mesta je námestie Slobody – Praca de Liberdade, na ktorom stojí radnica so 70 metrov vysokou zvonicou. Pozdĺž neho sa tiahne Avenida dos Aliados, kde nájdete banky, úrady, obchody a občerstvovacie zariadenia. Za návštevu stojí neďaleká burza Bolhao z 12. storočia a Arabský sál, ktorý je napodobeninou španielskej Alhambry. Sála má oválny pôdorys a je vyzdobený vitrážami, arabeskami a pozláteným štukom. Najstaršou stavbou v meste je skromný románsky kostolík Igreja Romanico de Cedofeita z 12. storočia. Údajne bol postavený na mieste, kde v 6. storočí sv. Martin obrátil na kresťanskú vieru kráľa germánskeho kmeňa Theodomira.

Románsky kostolík Igreja Romanico de Cedofeita z 12. storočia.

Dominantou Porta je kostol s vežou Igreja dos Cléricos, ktorý je dobre vidieť snáď zo všetkých miest v meste. Kostol s oválnym interiérom vznikol v 18. storočí a bol prvým svojho druhu v krajine. Veža Torre dos Cléricos postavená v rokoch 1756 – 1763, patrí s výškou 75 metrov k najvyšším v Portugalsku. Ak sa chcete pokochať výhľadom z jej vrchu, budete musieť zdolať 240 schodov, tá námaha však za to stojí. Históriu mesta mapuje Múzeum sakrálneho umenia a archeológie v budove kláštora cvrčkov zo 17. storočia. Vystavuje umeleckohistorické predmety z obdobia medzi 12. a 19. storočím, liturgické predmety, sklenené výrobky a mince. Verejná knižnica v Porte vlastnú zbierku asi 400 000 zväzkov, medzi ktorými je cez 1 000 rukopisov z 16. storočia – mnohé z nich sa zaoberajú zámorskými objavy. V Porte sa nachádza aj stará univerzita, niekoľko parkov a záhrad so vzácnymi drevinami.

Mesto je zaujímavé konštrukciou mostov cez rieku Duoro. Celokovový železničný most Ponte de Dona Maria z roku 1877 je dielom francúza Gustava Eiffela, cestný most Ponte de Dom Luis I. z roku 1886 je originálny umiestnením dvoch vozoviek nad sebou, je teda dvojposchodový. Vpravo od neho sú vidieť zvyšky hradieb zo 14. storočia. Tretím mostom je Arrábidský most z roku 1963, ktorý sa týči cez rieku v dĺžke 270 metrov v jednom oblúku. Cez most dnes vedie diaľnica.