Keď som v októbri tohto roku pristál v Štokholme, ťahal som sa s boľavým telom cez vestibul svojho butikového hotela. Bol som vyčerpaný – nielen zo sedem a pol hodinového letu (kedže som letel z NY), počas ktorého som sa prehadzoval na sedadle – ale aj preto, že som sa pred odchodom na dovolenku poriadne nevyspal.
Spánok mi kedysi išiel ľahko. Zdalo sa mi, že môžem kdekoľvek zažmúriť oko. Vo vlaku, MHD, alebo v taxíku po neskorej večeri. Mohol som spať doslova v parkoch, v baroch, v kostole a v lietadle, dokonca aj na strednom sedadle.
V poslednom desaťročí sa však niečo zmenilo. Spánok sa mi začal vyhýbať aj po tom, čo som minul tisíce na modernizáciu svojho bytu z nábytku z vysokoškolských čias, investoval do drahého matraca od značky, ktorá mi bola odporúčaný na Instagrame, a do náladového osvetlenia, ktoré menilo tón môjho domova podľa toho, ako sa vyvíjal deň. Všetky tieto investície do dobrého nočného odpočinku sotva zmenili moje zlé spánkové návyky.
Kde mi spánok neušiel, bolo cestovanie – či už za prácou, alebo na dovolenku. Najlepšie som sa vyspal mimo vlastnej postele, a to až tak, že si teraz občas rezervujem pobyty v blízkych hoteloch, len aby som sa cítil oddýchnutý.