Slovinsko – Najobľúbenejšie lokality / 1. časť

Slovinské prímorské pobrežie nie je rozhodne obdobou česko-slovenských kolónií v Chorvátsku, Slovákov a Čechov tú prakticky nestretnete, iba tých, ktorí sem zašli z Álp. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru z juhozápadu. Pobrežie má dĺžku 47 km. Krátke, ale nádherné stredomorské pobrežie poskytuje prístup do Jadranského mora. Neleží ďaleko a nie je veľké, a tak na jeho návštevu stačí niekoľko dní.

Ankaran

Najsevernejšie prímorské letovisko Slovinska Ankaran leží asi 10 km severne od Koperu. Rozkladá sa na polostrove Milje. Prímorský Ankaran v blízkosti talianskej hranice je vďaka svojmu miernemu klimatu a polohy chránenej pred vetrom veľmi obľúbeným ako miesto dovolenky. Turistické stredisko Adria Ankaran sa nachádza na území bývalého benediktínskeho kláštora.

Ankaran sa chváli piesočnými plážami, ktoré sú údajne najlepšie v Slovinsku. Neďaleko stojí benediktínsky kláštor s kostolom sv. Nikolu. Kláštor bol v 18. storočí upravený na letné sídlo koperskej rodiny Madonizzov. V 20. storočí bol prebudovaný na hotel a reštauráciu.

Na kopci nad centrom je pekný moderný kostol, odkiaľ je pekný výhľad na more a centrum Ankaranu. Je tu tiež kemp a všetko potrebné ako informačné stredisko, banka, lekáreň, pošta, tabak, kaviarne, zelenina a supermarket.

Kúpať sa je možné asi na 500 metrov dlhom, vybetónovanom pobrežnom pruhu, s bazénmi, a detskými kúpaliskami. Pekné prírodné kúpanie na slovinskom pobreží nájdete medzi mestečkom Ankaran a mysom Debel (3 km) – piesčité pláže, športové zariadenia, reštaurácie atď. Príjemné prostredie dopĺňa okolie s borovicami, cyprusmi, stromy vavrínov a olivovníky – skutočný raj pre pešiu turistiku a cyklistiku.

V Ankarane začína horský chodník Slovenian Alpine Trail, ktorý vedie až do Mariboru. Ak si chcete urobiť kratšiu túru, môžete sa vydať na vrchol hory Slavnik – 1 028 metrov, ktorý sa týči asi 8 km od dedinky Hrastovlje.

Bled

Mestečko Bled je bezpochyby hlavné turistické centrum a zároveň symbol Slovinska. Nachádza sa v podhorí Julských Álp v nadmorskej výške 500 metrov. Leží na brehu Bledského jazera. Nad jeho severnou stranou sa vypína mohutná hradná skala a v jeho strede leží Mariánsky ostrov s malým barokovým kostolom. K nemu sa po jazernej hladine môžete nechať previezť na „pletni“, čo je malý zastrešený čln. Mestečko Bled je tiež východiskovým miestom do Triglavského národného parku s najvyšším vrcholom Slovinska Triglav.

Oblasť Bledu sa vyznačuje zdravým a miernym podnebím. Približne 2 km dlhé a kilometer široké jazero vzniklo topením ľadovcov po prvej dobe ľadovej. Na severe je ohraničené hradnou skalou, na juhu horou Straže. V jazere je možné sa kúpať už od mája až do októbra, teplota vody dosahuje až 24 stupňov Celzia.

Bled sú klimatické kúpele, čo využíva nespočetné množstvo každoročných návštevníkov. K tunajšej „procedúre“ patrí čerstvý vzduch, šport a turistika. Prvý víkend v auguste sa tu stretávajú umelecké skupiny z celého sveta, aby v Blede na Okarina Etno Festivale predstavili, čo vedia.

O miestnej liečivej sile prameňov informuje už v roku 1689 vo svojej knihe „Sláva vojvodstva karniolského“, jej autor Johann Weichard Valvasor. Tunajší kúpeľný turistický ruch začal rozvíjať až roku 1855 švajčiarsky lekár Arnold Rikli – významný prírodný liečiteľ. Bled sa tak stal mondénnym miestom cisárskeho Rakúska, kam prichádzali šľachtici, bohémovia, dôstojníci aj priemyselní baroni.

Pokiaľ na Mariánsky ostrov (Otok Sv. Marija) doplávate vlastnými silami alebo priplávate pletnou, počítajte s tým, že od prístaviska k ranne barokovému mariánskemu kostolu je nutné vystúpiť nahor po 99 schodoch. V miestach, kde dnes stojí mariánsky kostol, sa od útlom stredoveku nachádzalo staroslovanské kultové miesto. Pútnici sem prichádzali, aby si od pohanskej bohyne vyprosili šťastie v boji alebo v láske.

Blejski grad je biskupský hrad, ktorý tróni na strmej, 139 metrov vysokej skalnej plošine. Nemecký cisár Henrich II venoval hrad roku 1004 biskupom z Brixenu, ktorí misionársky pôsobili medzi slovanskými pohanmi. S výnimkou krátkych prerušení zostal hrad v rukách biskupov viac ako 800 rokov.

V barokovej časti hradu je mestské múzeum zamerané na históriu miestnej kultúry bývania. Archeologická časť mapuje históriu regiónu. V hradnom múzeu sú vystavené nálezy zo staroslovanských pohrebísk. Okrem toho je v hradnom múzeu rozsiahla zbierka zbraní a to mečov, halapartní a strelných zbraní zo 16. až 18. storočia.

Zvlášť krásna je kaplnka na hornom nádvorí, ktorá bola okolo roku 1700 vymaľovaná ilusionistickými freskami. Na úpätí hradného návršia bol postavený roku 1904 kostol sv. Martina. V jeho interiéri prekvapia mramorové sochy a nádherné fresky. V parku pod kostolom bol postavený pomník básnika Franca Prešerena. Za jasného počasia je z terasy pri dobrom výhľade vidieť cez pohorie Pokljuka snehom pokryté vrcholky Julských Álp.

Nádherné sú prechádzky okolo jazera a na blízke vrcholy. Z promenády blízko Grand Hotela Toplice trvá stúpanie na horu Straža približne 30 minút. Je tu tiež možnosť sa nechať vyviezť sedačkovou lanovkou.

Bled je ideálne štartovacie miesto pre poznávanie severozápadného Slovinska – autobusy jazdia do Vintgaru, Ribčev Laz (Bohinjské jazero), Kranjskej Gory, Jesenice a ďalších viac či menej zaujímavých miest a dedín.

Asi 4 km od Bledu sa nachádza najväčšia turistická atrakcia Triglavského národného parku a tou je tiesňava Vintgar. Je to 1,6 km dlhá skalná roklina, ktorou preteká divoká rieka Radovna s mnohými vodopádmi a perejami. Drevené chodníky vedú pod zvisle vyčnievajúcou strmou stenou pozdĺž potoka bohatého na pstruhy.

Tiesňava Vintgar

Tiesňava Vintgar

Tiesňava Vintgar

Celje

Tretie najväčšie slovinské mesto Celje leží na sútoku riek Voglajna a Savinja. Zachovalo sa tu stredoveké jadro s mnohými architektonickými pamiatkami a zrúcanina hradu, ktorá tróni na vysokej skale.

V minulosti bolo mesto osídlené Ilyrmi, potom Keltmi. V 5. storočí tu Rimania vybudovali osadu Claudia Celeia. Bolo to najvýznamnejšie mesto rímskej provincie Noricum, ktoré bolo už v antike vyhlásené kvôli svojim kúpeľom a chrámom ako Troia secunda (druhá Troja). Oddiely húnskeho kráľa Attilu toto mesto však v roku 451 n. l. premenili v sutiny a popol.

Slávna doba mesta, kedy sa stalo významným obchodným centrom, je spojená s menom grófskej rodiny Cilli, mocného rodu, ktorý obýval mesto medzi 14. a 15. storočím. Po ich vymretí sa zvyšný majetok stal predmetom sporov a bojov. Mesto nakoniec získali Habsburgovci, ktorí tu vládli až do roku 1918.

V polovici 19. storočia si viedenskí aristokrati zvolili mesto za obľúbené rekreačné miesto. Pri rieke Savinja boli zriadené moderné kúpaliská a vznikli najrôznejšie kaviarne a parky. Postupom času sa stalo kultúrnym, administratívnym a priemyselným (hutníctvo farebných kovov, textilný a chemický priemysel) centrom stredného Slovinska.

Centrom starého mesta je Glavni trg s mariánskym stĺpom z roku 1776. Na Slomškovom trgu (južne od trgu Glavniho) môžete navštíviť kostol sv. Daniela z konca 14. storočia s vitrážami v Celjskej kaplnke (14. storočie) a pietou (15. storočia). Kostol je ozdobený prekrásnymi freskami a vytesanými náhrobnými doskami.

Múzeujnému námestiu (Muzejski trh) na ľavom brehu rieky Savinja dominuje Staré grófstvo (Stara Grofija). Dvojpodlažný renesančný palác z roku 1580 vytvára elegantný rámec pre bohaté zbierky regionálneho múzea. Sú tu vystavené zaujímavé nálezy z rímskeho mesta Celeia a z doby slovanského osídlenia. Nádherným kúskom v múzeu je stropná freska v Rytierskej sále s iluzionistickou maľbou z dielne poľského umelca Theofilowicza.

Na západnej strane námestia Kniežat z Cilli (Trg Celiskih knezov) stojí bývalý Národný dom v neorenesančnom štýle, naproti nemu stojí palác Prothasi. Pešia zóna je lemovaná meštianskymi domami, pochádzajúcimi ešte z doby založenia. V jej strednej časti sa nachádza bývalý kláštor minoritov, v ktorom bývalo približne 1200 až 1800 mníchov žobravého rádu menších bratov.

Mariánsky kostol vedľa kláštora slúžil kniežatám z Cilli ako hrobka. V bývalom magistráte oproti kostolu je dnes múzeum novších dejín, kde sú k videniu originálne interiéry z vtedajšej doby ako napríklad fotografické štúdio, mučiareň, alebo prax zubného lekára.

Idrija

Mestečko Idrija so 7 tisíc obyvateľmi sa nachádza necelých 40 km od Ľubľany v Slovinsku. Idrija je väčšie mesto uprostred riedko osídlené krasovej krajiny a je obklopená horami vysokými 600 až 850 metrov. V minulosti si Idrija získala ohlas ako centrum paličkovania čipiek a bola známa ako banícke mesto, ktoré za svoj rozkvet vďačilo ortuti.

Skorší názov Idria je odvodený z latinského hydrargyrum – ortuť. V meste Idrija sa po dobu asi 500 rokov dobývala ruda ortuti, z ktorej sa vyrábala kovová ortuť. Veľké zisky z predaja ortuti mali ako majitelia baní, tak aj panovník ako prenajímateľ ložiska a v neskorších dobách štát ako vlastník baní aj ložiska.

Roku 1533 bol nad dnešným mestom postavený renesančný zámok Gewerkenegg so svojimi okrúhlymi rohovými vežami. Nikdy v ňom nebývala šľachta, ale riaditelia a správcovia ortuťových baní. Keďže stavba vznikla na základe rozhodnutia vedenia bane, ktoré tu sídlilo až do 19. storočia, hovorí sa dodnes o baníckom hrade (Rudniški grad). V mestskom múzeu v hrade sú zdokumentované dejiny ťažby ortuti a paličkovania. Okrem toho sa tu tiež nachádza dokumentácia o partizánskej nemocnici sv. Pavla.

V 16. storočí bola idrijská ortuť exportovaná cez Benátky do Levantu, neskôr do Nemecka (Augsburgu) a Holandska a odtiaľ do Mexika a Peru. Idrijské bane kryli po dlhú dobu okrem iného aj všetku spotrebu ortuti v habsburskej rakúskej monarchii, pričom najväčší rozkvet zaznamenali v 18. storočí.

V starej časti mesta Idrija sa nachádza vchod do Antoniovej šachty – najstaršej štôlne, ktorá bola okolo roku 1500 vyrazená v skale. Multimediálna show približuje dejiny baníctva a za ním nasleduje zostup do podzemného sveta v ochrannom plášti a prilbe. Prehliadka vedie okolo podzemnej kaplnky svätej Trojice, ktorá je jediná tohto druhu v Slovinsku. Gotický kostol svätej Trojice, neskôr doplnený o barokové prvky s banskými motívmi v sklenených okenných výplniach so zabudovaným banským kahanom, stojí priamo v miestach prvého náleziská ortuti v meste Idrija.

Už roku 1770 si Idrija spravila svoje vlastné divadlo a mala tiež najlepšie organizované zdravotníctvo v celom Kraňsku. Vtedajšie pracovné podmienky baníkov boli veľmi zlé, pretože ortuť je zdraviu veľmi škodlivá látka, ktorá ničí nervovú sústavu. Preto bol pri meste Idrija otvorený ústav pre nervovo chorých – najväčší v oblasti južne od Álp.

Kým sa muži zoznamovali s tajomstvom metalurgie, vznikla pre ženy roka 1876 škola paličkovania čipiek, pretože vývoz tejto jemnej tkaniny mal vylepšiť rozpočty robotníckych rodín. Ešte dnes je pre mnohé rodiny umenie paličkovania základom ich existencie.

Festival paličkovaných čipiek v auguste (Čipkárska Festival) patrí k vôbec najväčším turistickým atrakciám v meste. Viac ako 400 stále aktívnych čipkárok tu v priebehu festivalu predstavuje svoje umenie. Vrcholom je ich nedeľná súťaž v paličkovaní na námestí. Miestna ľudová kultúra tu ožíva tiež vždy na fašiangovom maškarnom sprievode nazývaným Laufaria, kedy sa obyvatelia neďalekého Cerkna zahaľujú vyrezávanými drevenými maskami a vyháňajú tak zimu.

Vodné koleso na Jozefovej šachte s priemerom cez 13 metrov je najväčšie drevené vodné koleso v Európe. Vodné koleso v slovinčine Idrijska kamšt čerpalo vodu z viac než 280 metrov hlbokej Jozefovej šachty v rokoch 1790 až 1948. Hnacím pohonom kolesa bola miestna riečka Idrijca, ktorá bola ku kolesu privádzaná 3,5 km dlhým kanálom.

Severozápadným smerom od mesta Idrija vo vzdialenosti 14 km leží krasová náhorná plošina Vojsko. Od júna 1944 do konca vojny bola na tomto území schovaná partizánmi prevádzkovaná Tlačiareň Slovinsko, ktorá sa zachovala a je možné si ju pozrieť v čase od 15. 4. do 15. 10. od 9 do 16 hodín. Prehliadka je možná za nízku cenu, pritom s veľmi fundovaným sprievodom. Môžete sa na to opýtať v meste Idrija v Informačnom centre.

Napíšte nám do komentára pod článok, či by ste šli na dovolenku do Slovinska.