Slovinsko – Najobľúbenejšie lokality / 2. časť

Izola

Izola býva často označovaná ako perla slovinského pobrežia Jadranského mora. Prístavné mestečko Izola môže niekomu pripomínať Benátky. Izola je pôvodne ostrovom, ktorý sa postupom času spojil s pevninou. Mesto je pôvabné najmä úzkymi krivolakými uličkami s radom dvorov. Na západnom okraji mesta budete zaujatí malebným prístavom. Jeho historické jadro je vtlačené na malebnom polostrove.

Mesto už v 6. storočí osídlili utečenci z Aquileii. Od 13. storočia bola obec súčasťou Benátskej republiky (do r. 1797 – zánik republiky). Až v 19. storočí bol ostrov spojený s pevninou, kde sa budujú nové štvrte.

Izola s počtom obyvateľov niečo vyše 10-tisíc je podstatne menšia ako Koper (asi 7 km severozápadne), je ale často spomínaná spolu so susedným mestom. Rovnako ako tam, aj tu je totiž staršia časť mesta postavená na ostrove – „izola“ – a s pevninou je spojená kúskom pevniny. V noci je tu niekoľko otvorených klubov a diskoték.

Pred Izolou sa rozprestiera otvorené Jadranské more, ktoré ponúka príjemné kúpanie pri letných teplotách vody medzi 22 – 26 ° C. Izolská mestská pláž je dobre udržiavaná a je pre turistov bezplatná. Vo vzdialenosti asi 50 m od mora prechádza pláž do starého borovicového lesa, ktorý ponúka príjemný chládok k odpočinku a zároveň poskytuje nádherný pohľad na more.

Mestečko priťahuje svojou dochovanou urbanistickou štruktúrou. Rybolov tu dodnes hrá veľkú úlohu v obžive miestnych obyvateľov. V skorších dobách sa tu ľudia živili hlavne rybolovom. Dnes tu stojí lodenica a továreň na spracovanie rýb. Najviac pamiatok je okolo starého prístavu pri Veľkom námestí (Veliki trg).

Stojí tu radnica (Mestana hiša) z 16. storočia, za ňou v uličkách palác Manzioliových z roku 1470 a renesančný palác Lovisato zo storočia 16. Ak sa vydáte z Veľkého námestia ku kostolu sv. Maura, prejdete pozdĺž barokového paláca rodiny Besenghi degli Ughi postaveného v rokoch 1775 – 1781. Dnes je tu hudobná škola a Talianska spoločnosť. Kostol sv. Maura pochádza pôvodne z roku 1547, ale bol niekoľkokrát prestavovaný. Vnútri nájdete vzácne obrazy talianskych majstrov. Za najcennejší kostolný poklad je pokladaná monštrancia z roku 1444, ktorá je uchovávaná v sakristii.

U nadšeného zberateľa pána Miheliča je možné obdivovať múzeum železnice, jednu z najväčších krajín detskej železnice v Európe s miniatúrnymi lokomotívami a vagónmi, stanicami a zastávkami (Razstava Parenzaana, ulica Alme Vıvode 3).

V severozápadnej časti polostrova je pekný park, na ktorý nadväzuje voľne prístupná mestská pláž. Bohatá história lovu rýb sa odráža vo výbornej kuchyni plnej plodov mora. Skvelé jedlá si môžete vychutnať v príjemných reštauráciách s výhľadom na prístav plný malých bárok a jácht na vlniacom sa mori. Svoju veľkú tradíciu má tiež olivový olej a skvelé vína.

Julské Alpy

Julské Alpy sa pýšia titulom najvyššieho pohoria Slovinska. V roku 1924 bola časť tunajšieho územia (84 805ha) vyhlásená Triglavským národným parkom, ktorý sa radí k najväčším chráneným územiam Álp a bol tiež priekopníkom chránených území v Slovinsku. Niekto byť prvý musel. 😛

Triglavský národný park je rajom pre milovníkov prírody, ktorí tu objavia takmer nedotknutý alpský svet so vzácnymi rastlinami a živočíchmi. Zo strmých skalných stupňov padajú prudko vodopády, ľadovcové jazerá odpočívajú v hlbokých preliačinách z dôb ľadových.

Srdce parku tvorí Slovincami zbožňovaný Triglav. Jeho príkro strohé, oblakmi zahalené skalné steny platili po stáročia ako nezdolateľné. Obávaný a súčasne milovaný vrchol vzrušoval fantáziu obyvateľov tunajších hôr, ktorých tak inšpiroval k vzniku mnohých legiend a rozprávok. Trojzubý vrchol Triglavu bol v pohanských časoch uctievaný ako vládca nad nebom, zemou i podsvetím. Vďaka svojej výške 2 864 metrov je to najvyššia hora v Slovinsku. Potom, keď sa Slovinsko stalo nezávislým štátom, sa stal národným symbolom.

Turistika v Julských Alpách je veľmi obľúbená. Najlepším východiskovým bodom na túry je Bohinj, ale aj Bled, Kranjska Gora, Bovec a Kobarid. Na svoje si prídu turisti menej zdatní, ako aj tí, ktorí preferujú náročnejšie výstupy. Na všetky významnejšie vrcholy vás dovedú značené cesty. Niektoré vrcholy možno zdolať pomocou tzv. Zaistených ciest – via ferraty.

V Triglavskom národnom parku je cez 7 tisíc km značených a udržiavaných ciest, na ktorých sa nachádzajú tiež početné horské chaty. Na vrchol Triglavu možno vystúpiť po viac než 20 cestách. Relatívne jednoduchý výstup je cez južnú stranu od Bohinje. Ako veľmi dobrodružná je tzv. Nemecká cesta cez severnú stenu, ktorú prvýkrát zdolala nemecko-rakúska výprava roka 1906.

Jedno z najkrajších miest v nádhernej prírode Slovinska je divoké, romantické údolie rieky Soča (Dolina Soče), ktorá pramení južne od priesmyku Vršič (1611 m) v Julských Alpách a vinie sa potom 127 km horským masívom. Vo vápencovom riečnom koryte In einem Kalkstein bett hučí divoká rieka naprieč Julskými Alpami. Predstavuje raj na zemi pre kanoistov. Okolitá príroda, ktorá ho obklopuje, ponúka vynikajúce možnosti pre cyklistov i turistov.

Grandiózny horný tok rieky Soča preteká Triglavským národným parkom. Horný úsek rieky je rajom pre aktívnych športovcov. Raftujú, jazdia na kanoe, bicykloch a chodia na túry. Množstvo nadšených rybárov tu dúfa, že ulovia tunajšiu marmoratu. Je to zvláštny, veľmi vzácny druh pstruha, ktorý žije iba v rieke Soča a jej prítokoch.

Bohatý svet rastlín Julských Álp už koncom 18. storočia priťahoval mnohých významných európskych botanikov. Tí tu našli početné endemické druhy – rastliny, ktoré sa inde nevyskytujú. V Alpinum Juliana, botanickej záhrade v blízkosti Trentu v údolí rieky Soča je možné sa s nimi zoznámiť. K najkrajším patrí červená Triglavska ruža, fialový zvonček Zois a Julský mak.

Vďaka prísnej ochrane prírody sa tu vyskytuje mnoho vzácnych druhov živočíchov, napríklad svišť horský alebo rys. Kozorožcov bolo nutné usídliť v oblasti národného parku nanovo, pretože v priebehu 17. storočia došlo k ich vyhubeniu. Na túrach je možné vidieť často orla skalného, menej sa ukazujú tetrovy. Návštevníci parku by si mali dať pozor na 2 jedovaté hady. Vretenica rožkatá sa vyskytuje takmer všade, kdežto vretenica severná sa stiahla skôr do veľhôr.

Viac o jednotlivých strediskách Julských Álp si povieme čoskoro v samostatnom článku.

Koper

Koper je so svojimi 23 tisíc obyvateľmi najväčším a najdôležitejším slovinským prímorským mestom a jediným morským prístavom. Mesto bolo pôvodne založené na ostrove a s pevninou bolo spojené až v 19. storočí. Prímorské mesto Koper je slovinskou „bránou sveta“, východiskový bod a cieľ nespočetných obchodných lodí. Stredoveký stred mesta je príkladne zreštaurovaný. Úzke uličky, staré domy a paláce sú spojené svojou minulosťou s Benátkami.

Počas storočí sa v Koperi vystriedali mnohé národy, krátko tú pobývali Gréci, po nich prišli Rimania, Slovania a Byzantínci. Najdlhšie však ostrovná zástavba patrila Benátskej republike, a to až do konca 18. storočia. Niekoľko rokov ho potom vlastnili napoleonské vojská, aby potom nadlho padlo do rúk Rakúska. Medzi svetovými vojnami patrilo Taliansku. Práve Taliani, či už v časoch Benátskej republiky alebo talianskeho štátu, sa na dnešnej podobe Koperu podpísali najviac.

Historická zástavba je veľmi malebná a s veľkým množstvom architektonických pamiatok, prevažne v benátskom štýle. Typické pre Koper je veľké množstvo kostolov, ktorým kraľuje dominantná katedrála Nanebovzatia Panny Márie, renesančná brána, ktorá je pozostatkom starovekého opevnenia mesta Koper, niekoľko domov s poschodiami vysadenými do ulice a zaujme aj väčšie množstvo záhrad vnútri historického jadra, čo v tejto oblasti nie je príliš obvyklé.

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie

Kúzelné historické mesto je plné mystickej atmosféry a krásnych pamiatok. Preto nie je príliš vyhľadávané turistami, ktorí chcú len tak leňošiť na dlhých morských plážach, ktorých je v Koperi poskromne. Zato história mesta stojí rozhodne za poznanie. Pôvodne bol Koper rýdzo ostrovným mestom, obyvatelia ho spojili s pevninou až v 19. storočí. Dovtedy obstarávali dopravu malé rybárske loďky a kompy.

Na Titovom námestí nájdete pôsobivý súbor domov z 15. storočia, vyžarujúcich stredovekú atmosféru. Najpôsobivejším domom je prétorský palác. Uprostred je zvonica z 12. storočia, na ktorú sa dá vyjsť, odkiaľ je možné si pozrieť Koper z vtáčej perspektívy. Hneď vedľa je katedrála sv. Nazarija z 2. polovice 15. storočia.

Prétorský palác

Celú jednu časť námestia zaberá Prétorský palác zo 14. storočia. Reliéfům na fasáde dominuje hrdý lev, znak Benátskej republiky. Ulica Čevljarska za palácom je jednou z najrušnejších miest Koperu. Medzi zaujímavé stavby v okolí patrí palác Belgramoni-Tacco zo 16. storočia na námestí Muzejski trg. Dnes tu nájdete predovšetkým múzeum s historickými a umeleckými zbierkami. Významný je tiež gotický kostol sv. Jakuba zo 14. storočia. Bránou Muda sa dá prejsť na námestie Prešeren, kde sa nachádza fontána Da Ponte postavená v roku 1666, námestie je preklenuté benátskym mostom.

Unaveným nohám cestovateľov prinesú veľkú úľavu príjemné reštaurácie a bary, nákupným maniakom zase vyrazí dych množstvo obchodov. Z tohto prístavného letoviska sa môžete vypraviť na výlet loďou do Benátok alebo sa vydať do známych Postojenských jaskýň či do miesta Lipica, presláveného chovom prekrásnych bielych koní.

Kranj

Staré mesto Kranj leží na skalnom masíve nad sútokom riek Sávy a Kokra a je zaujímavým miestom kontrastov pred malebnou kulisou Julských Álp. Kranj leží 25 km od hlavného mesta Ľubľany, v hornatej časti krajiny susediacej s Rakúskom v regióne Gorenjska. Nachádza sa na križovatke medzi východom a západom, severom a juhom.

Je to štvrté najväčšie mesto v Slovinsku, hospodárske, kultúrne a športové centrum (Horného Kraňska). So svojou jedinou fakultou sa tiež môže vyhlasovať za univerzitné mesto.

Z pôvodne malého keltského sídliska sa vyvinul rímsky vojenský tábor Carnium. Frankovia tomuto miesto dali meno Creina a opevnili ho na ochranu proti vpádom Maďarov. Kranj sa tak v stredoveku stal najvýznamnejším obchodným centrom celého regiónu.

Kranjska klobasa – tejto delikatese sme nemohli odolať

Najlepšia adresa pre ochutnanie domácej údenej klobásy, známej pod názvom „Kranjska klobasa“ je hostinec Kot s rodinnou atmosférou a veľmi príjemným prostredím, ktorý nájdete pri vstupe do starého mesta. Pod starým mestom sa ukrývajú podzemné chodby.

V starom centre bola zriadená pešia zóna a je tu niekoľko pamiatok, ktoré stoja za pozretie. Prešerenové divadlo je veľmi zaujímavá stavba, ďalej radnica alebo Prešerenov hrob na miestnom cintoríne, ktorý bol premenený na romantický park.

V dome, v ktorom žil na konci svojho života romantický básnik France Prešeren, dnes sídli múzeum. Slovinský najvýznamnejší básnik tu strávil posledné roky svojho života. Múzeum predstavuje jeho kedysi cenzurované básne a podľa originálu novovytvorenú pracovňu.

Architektonickým skvostom mesta je gotický kostol Kancijan, s krížovou klenbou ozdobenou reliéfmi. V podzemných priestoroch na severnej strane sú vystavené staroslovanské a rímske nálezy.

Západne od hlavného námestia nad prechodom cez rieku Sávu leží renesančný hrad Khislstein. Pozoruhodný je hlavný portál z roku 1578 a arkádové chodby na dvore. Na hrade sa nachádzajú umelecké ateliéry a oddelenie regionálneho múzea.