Tuniská sahara

… zradná a krásna zároveň

Sahara s rozlohou 9 000 000 km² je najväčšou púšťou na svete, zaberá tretinu celého afrického kontinentu a rovnakú plochu ako Čína alebo USA. Rozprestiera sa od západného pobrežia Afriky po Červené more a pokrýva územie jedenástich afrických krajín. Slovo „sahra“ znamená v arabčine jednoducho „púšť“.

Povrch Sahary tvorí prevažne kamenistá púšť, zložená zo skál, kamienkov, štrku alebo dokonca hliny, s menšou časťou piesočnatej púšte. Táto kamenistá pustatina je jednotvárna a fádna, krajinu pretínajú horské pásma, sem-tam prerušené horskými oázami. V centrálnych oblastiach Sahary sa nachádza niekoľko pohorí sopečného pôvodu, ktorých vrcholy presahujú tri tisíc metrov, ako napríklad Ahaggar, Tassili a Tibesti. Najvyšším vrcholom je neaktívna sopka Emi Koussi vo výške 3 415 metrov nad morom. Východnú časť Sahary pretína z juhu na sever rieka Níl, zatiaľ čo na juhu zasahuje do púšte v jej severnom oblúku rieka Niger. Sahara sa stala aj významným náleziskom ropy, zemného plynu, uhlia, železnej rudy a ďalších nerastných surovín.

Zlomok celej plochy Sahary zasahuje do Tuniska. Nachádzajú sa tu tri typy púšte – kamenistá hamada, štrkový serier a piesočnatý erg. Práve erg, ktorý sa tiahne až z Maroka, je typickým obrazom Sahary, ktorý ľudia poznajú z filmov alebo fotografií. Najpozoruhodnejšie piesočné duny sa nachádzajú v oblasti Ksar Ghilane. Piesok sa pohybuje z jednej strany na druhú a vďaka slnku často mení svoje farby. Niekedy je biely alebo žltý, inokedy červenkastý. Smerom na sever sa nachádzajú rozsiahle stepy kombinované s piesočnými dunami a lemované vyschnutými soľnými jazerami. Ak túžite vidieť zázrak, s najväčšou pravdepodobnosťou ho nájdete pri najväčšom soľnom jazere Chott el-Djerid. Po väčšinu roka je suché, počas zimných dažďov sa jeho lesklá hladina rozprestiera, kam až oko dovidí.

Návšteva púštnej oázy je doslova pohladením pre telo a dušu po niekoľkodňovom putovaní. V minulosti boli oázy útočiskom pre karavány a zblúdilých cestujúcich, ale ich bohatstvo využívali aj kmene žijúce v púšti. Vyrástli okolo prírodných prameňov, podzemných vôd a studní, ale dnes existujú len vďaka zásahom človeka. Boli tu vybudované zavlažovacie systémy, ktoré poskytujú dostatok vody nielen ľuďom, ale aj zvieratám a rastlinám. Okolo niektorých oáz vyrástli veľké mestá, napríklad Gabes a Douz.

K Sahare neodmysliteľne patria karavány tiav, no divokých zvierat tu nie je veľa. Tu a tam môžete náhodne naraziť na gazelu, divoké ťavy, ale väčšinou tie, ktoré vidíte, vždy patria k niečiemu stádu. Kedysi sa v púšti vyskytovala severoafrická líška s obrovskými ušami, ktorú dnes môžete vidieť len v zoologických záhradách. V púšti sa darí jaštericiam, škorpiónom a jedovatým zmijám. Vegetáciu zastupujú trsy pichľavej trávy halfa, ktorá sa používa na výrobu papiera a rohoží.

Podnebie Sahary je suché, ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 50 do 100 mm, pričom v najsuchších oblastiach je to maximálne 25 mm ročne. Na mnohých miestach sa evidujú zrážky aj s niekoľkoročnými bezzrážkovými intervalmi. Priemerná teplota v januári sa pohybuje od 10 do 15 °C, v lete od 30 do 37 °C. Rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami môže byť až 30 °C. Na Sahare nie sú zriedkavé piesočné búrky, ktoré presúvajú obrovské mračná prachu a piesku. Vietor roznáša piesok do vzdialených miest a spady sú zaznamenané aj v Európe a dokonca aj v Južnej a Strednej Amerike.

Podľa paleontológov a archeológov bola Sahara ešte pred 5 až 7 tisíc rokmi pomerne úrodnou oblasťou vhodnou na pestovanie plodín a chov dobytka. Od 7. storočia začali do tejto oblasti prenikať Arabi a šíriť islam. To malo výrazný vplyv na pôvodné etniká a ich kultúru. V súčasnosti sa obyvateľstvo Sahary skladá z viacerých etnických skupín. Najdôležitejšími sú Tuaregovia, Berberi, Arabi a v menšej miere niektoré černošské kmene. Medzi najhustejšie osídlené oblasti patrí pobrežie Stredozemného mora a oblasť dolného Nílu. Obyvatelia dokážu pestovať také plodiny, ako je zelenina, obilniny, datľové palmy a ťavy.

Každý kúsok zelene, každá studňa alebo pasienok kedysi patril kmeňu, ktorý sa o svoj majetok starostlivo staral, chránil ho a vysoko si ho vážil. Každý cudzinec predstavoval hrozbu a konkurenciu. Aby ľudia prežili, vytvárali skupiny, klany a spoločenstvá. Každý rod pozostával z niekoľkých rodín so spoločnými predkami, niekoľko príbuzných rodov tvorilo kmeň, ktorý si určil náčelníka, a tak vznikol akýsi miniatúrny suverénny autonómny štát. Vylúčenie z tohto spoločenstva znamenalo pre nešťastníka istú smrť uprostred piesočných dún. Hoci kmeňová príslušnosť miestnych ľudí už nie je taká dôležitá ako v dávnych časoch, stále je veľmi silná. Nič neposkytuje väčší pocit bezpečia a ochrany ako pokrvné zväzky.

Púšť sa v poslednom čase stala obľúbeným cieľom turistov, či už dobrodruhov, fotografov alebo len zvedavcov, ktorí si chcú spestriť program počas dovolenky pri mori. Piesok však môže byť veľmi zradný a nebezpečný. Môže uväzniť kolesá áut, sťažovať pochod cestovateľov alebo znehodnotiť drahé fotografické vybavenie. Jeho drobné zrniečka sa môžu dostať všade, aj keď práve nezúri piesočná búrka. Ak sa chcete vydať na výlet do púšte, dobrými východiskovými miestami sú Tozeur, Nefta a Djerba. Avšak tí, ktorí majú skutočný zmysel pre dobrodružstvo, by sa mali vydať na Saharu z Douz, Zaafran alebo Ksar Ghilane, kde na nich čaká fascinujúci svet púštnych dún všetkých tvarov a veľkostí.

Nikdy sa však do púšte nevydávajte sami! Ani v džípe s pohonom všetkých štyroch kolies. Vždy choďte aspoň na dvoch autách a najlepšie je, ak ich šoférujú tuniskí vodiči, ktorí sú na tento terén a jeho zradnosti zvyknutí. Každú výpravu, či už v autách alebo na ťavách, treba nahlásiť Národnej garde, ktorá vám dá povolenie na cestu. Ak idete s cestovnou kanceláriou, nemusíte sa o to starať, kancelária sa zvyčajne postará o všetky formality. Aj turistické výlety sa musia nahlasovať, ale vždy je lepšie využiť služby sprievodcov. Každý, kto chce zažiť krásu a krutosť Sahary, by mal byť vybavený opaľovacím krémom, panoramatickými uzavretými slnečnými okuliarmi, páperovým spacím vakom, nepremokavou karimatkou, voľnými nohavicami, veľkou bavlnenou šatkou, ktorá môže zakryť celú hlavu a krk. Samozrejme, nesmie chýbať voda, ktorej si každý vezme toľko, koľko unesie. Dobré je tiež nosiť vysoké topánky, ktoré vás ochránia pred škorpiónmi.

Ak ste na to vybavení, budete si môcť vychutnať noc v beduínskom alebo berberskom stane alebo ochutnať miestne placky pečené v horúcom piesku. Počas putovania sa pred vami môže náhle objaviť bizarná kaviareň zo starých kovových debien a paliem. Jednoducho improvizácia v divočine…