Vatikán – bazilika svätého Petra

Umiestnenie jednej z najznámejších cirkevných stavieb kresťanského sveta je úzko späté s miestom posledného odpočinku apoštola Petra. Snáď práve preto sem každoročne prichádzajú milióny veriacich, aby vyjadrili svoj obdiv a oddanosť človeku, ktorý verne nasledoval svojho učiteľa a v mene viery podstúpil mučenícku smrť.

Domine, quo vadis?

Píše sa rok 64 a Rím sa zmieta v plameňoch rozsiahleho požiaru, ktorý zničil takmer tri štvrtiny mesta. Z jeho založenia sú obvinení kresťania, a tak cisár Nero začína jednu z najrozsiahlejších razií proti vyznávačom tejto viery. Mnohí z nich, v obavách pred istou smrťou na popravisku, hľadajú spásu v úteku a masovo opúšťajú mesto. Medzi nimi je aj apoštol Peter, najvernejší a najobľúbenejší z Kristových učeníkov. Podľa legendy sa mu však počas cesty na Via Appia zázračne zjaví Ježiš a v odpovedi na otázku „Domine, quo vadis?“ ho podnieti k návratu späť do Ríma, aby tu podstúpil mučenícku smrť. Nedlho na to je Peter ukrižovaný na úpätí vatikánskeho pahorku v miestach, kde sa dnes rozprestiera známe námestie sv. Petra. Zmučené telo ešte tú noc pochovali Petrovi nasledovníci pri stene, neďaleko popraviska. Tak je aspoň príbeh apoštola zaznamenaný v cirkevných knihách.

Pravosť miesta jeho posledného odpočinku však bola po mnohé storočia spochybňovaná. Preto je až prekvapujúce, že archeologické práce tu začali iba v 30. rokoch minulého storočia. Nález starého rímskeho pohrebiska a kostrových pozostatkov v oddelenom hrobe, ktorého poloha aj popis sa s rozprávaním zhodovali, však pôvodnú verziu aspoň čiastočne potvrdili. V roku 1968 pápež Pavol IV oficiálne vyhlasuje, že nájdené pozostatky skutočne patria tomuto významnému svätcovi.

Trocha histórie neškodí

O necelé tri storočia po Petrovom ukrižovaní vyrástla z príkazu pápeža Silvestra I. Konštantína Veľkého v miestach jeho hrobu bazilika. Pôvodná päťloďová stavba sa čoskoro stala nielen dôležitým pútnickým miestom kresťanov, ale pod jej strechou sa konali aj všetky významné cirkevné ceremónie. V roku 800 tu prijal z rúk pápeža Leva III. cisársku korunu aj sám Karol Veľký. Avšak ani tejto majestátnej a bohato zdobenej stavbe sa nevyhol zub času, a tak z nej v 15. storočí ostávajú už len obyčajné ruiny. Až pápež Július II. našiel odvahu a aj napriek veľkým protestom veriacich sa rozhodol zvyšky starej baziliky zvrhnúť. Na mieste pôvodnej baziliky nechal postaviť úplne novú katedrálu, ktorá dominuje námestiu sv. Petra dodnes.

Stavba bola začatá v roku 1506 a pretiahla sa na dlhých 120 rokov. Podieľali sa na nej najvyznamnejší umelci svojej doby, medzi nimi aj Raphael, B. Peruzzi, Antonio da Sangallo či Michelangelo. A tak nie je divu, že katedrála sv. Petra je dodnes pýchou Vatikánu. Vďaka svojej výške, ktorá dosahuje až 120 metrov, je vôbec najväčšou cirkevnou stavbou na svete a pojme až 60 tisíc veriacich.

Poklady skryté v bazilike

Ešte než vstúpime dovnútra chrámu, uchváti nás pohľad na monumentálne priečelie, v ktorého hornej časti sú umiestnené šesťmetrové sochy svätcov. Priamo nad hlavným vchodom bola tiež situovaná loggia, z ktorej dodnes udeľuje pápež pri významných kresťanských sviatkoch požehnanie celému mestu a svetu. Podobne pôsobivý je ale aj interiér baziliky, ktorý zdobí celý rad vzácnych diel. Medzi nimi vyniká nezabudnuteľná Michelangelova Pieta. Táto mramorová socha, zachytávajúca Máriu s Ježišom, oddeleným z kríža, je unikátna nielen svojou krásou a jemnými črtami, zdôrazňujúca žiaľ matky nad mŕtvym synom, ale tiež tým, že sa jedná o jediné dielo na svete, ktoré Michelangelo autorsky podpísal.

Pri pozornejšom pohľade si môžeme všimnúť na šerpe, zdobiacej Máriino poprsie, nápis „Toto zhotovil Michelangelo Buonarroti Florentský“. Pôvodne mala byť Pieta ozdobou hrobu francúzskeho kardinála Jeana de Billhera, na svoje dnešné miesto bola prenesená až o storočie neskôr. Počas presunu bola bohužiaľ čiastočne zničená. Oveľa väčšiu skazu však pre tento klenot svetového sochárstva predstavovala návšteva pomäteného jedinca, ktorý v roku 1973 sochu vážne poškodil sekerou. Od tej doby je Pieta vystavovaná iba za nerozbitným sklom.

Aj z dielne ďalšieho veľkého umelca, vo svojej dobe veľmi uznávaného Antonia Canovu, pochádza niekoľko zaujímavých diel. Medzi nimi aj pomník kráľovskej rodiny Stuartovcov, či pápeža Klementa XIII. Za pozornosť však stojí aj socha sv. Petra na tróne, ktorú v 13. storočí vytvoril Arnolfo di Cambio. Práve k nej po celé stáročia mieria pútnici, aby svojim letmým bozkom priehlavku Petrovej nohy, vyjadrili úctu tomuto veľkému svätcovi.

Ústredným bodom baziliky je pápežský oltár, stojaci nad údajným hrobom sv. Petra. Spoznáme ho podľa tridsať metrov vysokého bronzového baldachýnu, ktorá predstavuje majstrovskú prácu zo 17. storočia. Jej autorom je Bernini, umelec, s ktorého dielami sa v priestoroch baziliky stretneme asi najčastejšie. V apside za ním stojí trón sv. Petra, na ktorom sedával apoštol v čase svojho pobytu v Ríme. V susedstve hlavného oltára je tiež vstup do podzemia, kde je umiestnených vyše sto hrobiek pápežov, vrátane Jána Pavla II., A niekoľkých členov kráľovskej rodiny Stuartovcov.

Bazilika sv. Petra je štandardne otvorená celoročne. Vstupné sa platí len na kupolu, odkiaľ je nádherný výhľad na námestie. Ak sa vám nechce absolvovať 323 schodov pešo, môžete sa za príplatok nechať vyviezť výťahom. V celom objekte je od návštevníkov dôsledne vyžadované vhodné oblečenie, zakrývajúce ramená.